Blog Gabriely Závackej

Tak môj článok, predtým bol na blogu Sme. Článok má cca 5 rokov. Vtedy Marika Ritomská bola poslankyňa.

Rozhovor medzi mnou a poslankyňou Ritomskou je o obyčajných veciach, jej záľubách. Nie je o odchode z klubu Olano, teda žiadna politika. Je to o tom, čo má rada, o jej poviedkach. Sú to obyčajné veci, ale nikomu nie sú známe. S pani Ritomskou sa poznám osobne, tak rozhovor je neformálny, týkame si.

Otázka č. 1 – Od roku 2007 si napísala okolo štyridsať krátkych poviedok na tvojom blogu, čo ťa viedlo potom že si začala písať už spoločenské blogy?

Písať poviedky som začala, keď ma vyradili z evidencie nezamestnaných na úrade práce.  Tu som vykonávala právne poradenstvo pre nezamestnaných.

Denne som sa stretávala s ľuďmi, ktorí boli prepustení, ktorí sa z jedného dňa na druhý stali nezamestnaní.

Prichádzali na úrad práce v domnení, že im tu pomôžu nájsť prácu. Zostali veľmi sklamaní, keď zistili, že úrad práce sa stal pre nich len inštitúciou, kde museli a musia nahlasovať, či si už našli prácu.

Smutné, neveselé príbehy ľudí sklamaných, ktorí sa nemali na koho obrátiť o pomoc, som najprv písala do bratislavského Večerníka. Tu mi ponúkli písať príbehy do rubriky Čítanie na víkend.

2. Ktorá tvoja poviedka sa ti najviac páči?

Páčia sa mi všetky poviedky. Každá je o inom hrdinovi. Majú jedno spoločné, ich hrdinami sú jednoduchí ľudia, ktorí žijú medzi nami a stali sa nezamestnaní. Majú svoj šarm, rozdávajú lásku, vedia sa smiať a majú život radi.

S Marikou na Konferencii v Košiciach (Môj ôarchív)

3.Chcela si byť niekedy spisovateľkou?

Áno , mala som záujem sa ňou stať, preto som aj začala písať príbehy o nezamestnaných. Ale môj sen byť spisovateľkou narušilo obrovské bezprávie, ktoré som zažila na jednom štátnom úrade. Proti tomu som sa začala brániť.

Denne som chodila do práce a nevedela, či do konca pracovnej doby neprídem o prácu. Bol to tvrdý boj.  Dobrý základ som mala v duchovných hodnotách, odkiaľ som čerpala silu. Vzorom sa mi stali moji hrdinovia z úradu práce,

ktorí prežívali rovnaké peklo na pracovisku ako ja. Len to bolo s 8 ročným odstupom. Dodávali mi  silu bojovať a hľadať východisko z tejto nepriaznivej situácie.

4. Čo ťa naštartovalo písať poviedky na tvojom blogu?

Moja dcéra Miriam mi jedného dňa povedala, že môžem písať na blog a naučila na ,ako tam jednotlivé poviedky mám pridávať.

5. Vyhrala tvoja poviedka súťaž amatérskych poviedok?

Poviedky, ktoré som písala na blog , som neposielala do žiadnych súťaží.

6. Chceš niekedy v budúcnosti napísať nejaký román – beletriu?

Zatiaľ som o tom neuvažovala.

7.. Čítaš knižky? ak áno, aké máš rada.

Ak mám čas, rada si prečítam príbehy zo života. Život je to nádherné, čo máme a najlepšie príbehy píše sám život.

8.  Aké filmy máš rada? horory, krimi, romantické, drámy, komédie?

Vždy sa mi páčili príbehy s kriminálnou zápletkou, počas sledovania filmu som uvažovala, kto je páchateľ.

9. Tvoja najobľúbenejšia knižka, film, herec?

Na túto otázku odpoviem asi takto, mám obľúbených viac kníh, filmov či hercov.

10.. Ktorú krajinu by si chcela navštíviť?

Mojím snom je navštíviť viac krajín.

11.. Aké jedlá máš najradšej? resp. kuchyňu? našu? zahraničnú?

Nie som prieberčivá, v jedle nepreberám. Rovnako obdivujem jedlá aj domácej aj zahraničnej kuchyne.

12.. Maľovala si už nejaký obraz?

Nie,  ale v parlamente organizujem  výstavy, napr. amatérskych maliarov, školy úžitkového výtvarníctva, a pod.

13. Aký šport máš najradšej? A robíš nejaký aktívny šport?

Turistiku, bicyklovanie  plávanie.

14..Čo máš radšej, nohavice alebo sukne ?

Obliekam sa sa podľa toho, kam idem. Nie je pre mňa problém nosiť nohavice alebo sukne,

dôležité je , aby som sa v tom dobre cítila

15.. Páčia sa ti viac hory, alebo more?

Aj hory aj more

16. aké farby máš najradšej, oblečenie?

Obľubujem modrú, sivú, tyrkysovú,

17. čo ťa inšpirovalo ku písaniu tvojich poviedok?

Obrovské bezprávie tejto spoločnosti po roku 1989, s ktorým som sa denne stretávala na úrade práce.

18. Akú hudbu počúvaš? klasiku, modernú?

Mám rada aj klasiku aj modernú.

Vďaka ti Marika za rozhovor. Nech ľudia vedia niečo aj o tvojich záujmoch, o obyčajných veciach.

Je smutné, že médiá zaujíma iba to, čo zlé sa kedy a kde stane. O tvoju záslužnú prácu nejavia záujem.