Blog Gabriely Závackej

Autorka Marika Ritomská, editorka som ja.

O projekte Dôstojné pracovisko vo verejnej správe sme sa mohli viac dozvedieť dňa 7. 11. 2019 na medzinárodnej konferencii v Prahe, ktorú organizoval Mobbing Free Institut v spolupráci  s Ministerstvom práce

sociálnych vecí Českej republiky, so Štátnym úradom inšpekcie práce, a Verejným ochrancom práva. Hneď v úvode sme si všimli obrovský posun našich českých kolegov v boji so šikanou na pracovisku. Z jednotlivých výskumov šikany na pracoviskách v Českej republike nám experti zo štátnych úradov priblížili, ako sa denne na nich obracajú zamestnanci rôznych profesií, rôzneho veku i spoločenského postavenia a žiadajú pomoc v oblasti šikany, mobbingu a bossingu. Je to možné? U nás sa o šikane ani len  nepíše.

Najčastejšie trpia obete nedocenením pracovného výkonu, neustálou kritikou, zadávaním nezmyselných úloh, ohováraním, ponižovaním, zosmiešňovaním, sabotovaním ich práce. Najhoršie skúsenosti majú so šikanovaním pracujúci v olomouckom a moravskosliezskom kraji, na treťom mieste je Praha. So šikanou sa stretáva 1, 6 miliónov obyvateľov Českej republiky. Jedna desatina obetí navštívi psychiatra. Šikana v práci je príčinou jednej pätiny všetkých samovrážd. Aj napriek tomu, že je zložité sa jej brániť české štátne úrady si uvedomili, aké zdravotné, sociálne a ekonomické následky spôsobuje ignorácia tejto pliagy 21. storočia. A spustili projekt Dôstojné pracovisko. Je chybou, že slušnosť, dobré vzťahy medzi ľuďmi sa vytratili zo spoločenského a verejného života. Je to výzva a boj za kvalitu ľudského života.

Tak ako na Slovensku ani v Čechách šikana, mobbing, bossing nie sú upravené v českom právnom poriadku. Ale na rozdiel od nás na pomoc v boji so šikanou na pracovisku slúži aj Verejný ochranca práv, ktorý ročne dostáva 400 sťažností týkajúce sa práva na rovnaké zaobchádzanie v práci.

Zahraničná expertka z Nemecka zistila, že šikanovanie u našich západných susedov ročne spôsobuje pätinu samovrážd, stratu 1,7 miliardy pracovných hodín a stratu 50 miliárd eur. Úspech v boji so šikanou  dosiahlo Švédsko, kde úroveň šikany predstavuje 1 %. Tu sa najlepšie praktizuje prevencia a eliminácia šikany na pracoviskách.

Vzťahové problémy na pracoviskách sú podľa štúdií všetkých prednášateľov dnes hlavnou príčinou stresu a  jednou z dôležitých príčin rastúcich nákladov na zdravotnú starostlivosť.

Kuriozitou zlej firemnej kultúry sa stal prípad žalobkyne voči žalovanému – Technickej univerzite Ostrava. Na základe rozsudku Okresného súdu Ostrava sa žalovaný mal ospravedlniť odbornej asistentke katedry pozemného staviteľstva za vulgárne reči a šikanózne zachádzanie. Vulgárne reči a šikanu musela 5 rokov znášať odborná asistentka katedry pozemného staviteľstva. Je otázkou, ako by sa naši sudcovia „zapotili“, ak by sankcionovali našich poltikov za vulgárne reči a šikanózne zachádzanie.

Veď si len pripomeňme – u nás na Slovensku stále „maskujeme“ mobbing lekármi, psychiatrami –  títo sa „skrývajú“ za indiferentné diagnózy ako je napr. depresia, stres, či neuróza a iné, alebo za somatické diagnózy ako je žalúdočná dyspepsia, srdcová neuróza – čo sú už absolútne zavádzajúce diagnózy a spôsobujú „sociálnu slepotu“. To znamená, že spoločnosť vôbec nevníma zhubnosť mobbingu – ani oficiálne, ani štatisticky, ale ani empaticky. Ak by vnímala, tak by na konferencii nechýbalo aj naše Ministerstvo práce, sociálnych vecí, rodiny SR.

Spolu s našimi českými kolegami spoločnými konferenciami prispievame k šíreniu osvety a monitoringu patologických vzťahov, lebo sa stali fenoménmi patologických útokov na vybrané obete. Aká je motivácia a spokojnosť v zamestnaní, aké sú dnešné potreby ľudí vo vzťahu k práci, aké je uznanie ľudí v práci, aké je ich osobné naplnenie a pod. o tom na ďalšej spoločnej konferencii  o 5 mesiacov v Prahe.

Zavolajte nebo napíšte. Poradíme. Naša pomoc je bezplatná Pokiaľ viete o ľuďoch, ktorým by naše rady mohli pomôcť, povedzte im to  – takto sa nám prihovára Verejný ochranca práv pomocou letákov, plagátov, mailov, informačnej linky každý pracovný deň plne si uvedomujúc dôležitosť svojho poslania.

Nie je také dôležité pracovať, ako informovať iných o tom, že pracujeme.