Blog Gabriely Závackej

Nevhodné pre detí do 15 rokov

Rozprávač: Po troch rokoch vo väzení Pavla Vargu prepustili podmienečne na slobodu za vzorné správanie. Pomocou známeho si našiel prácu málo platenú, ale pokojnú. O byt ako následok neplatenia inkasa, smartfónu prišiel. Byt mu predali na dražbe. Nezostali mu žiadne peniaze. Ubytoval sa v azylovom dome, kým sa nepostaví na vlastné nohy.
Rozprávač:Syn Miško Varga  na Urade práce, sociálnych vecí a rodiny, pri sociálnej pracovníčke, dôvod – neplnoletý, dôležité okrem matkinho súhlasu bolo aj stanovisko psychológa, sociálnej pracovníčky, či to neublíži psychike maloletého:
Sociálna pracovníčka: Tvoj otec bol síce pre vzorné správanie prepustený, má stabilnú prácu, a býva v azylovom centre. Ale neradila by som ti ku nemu ísť na vianočné prázdniny.
Mišo Varga: Je to môj otec, videl som ho iba raz, keď som mu povedal, že mu odpúšťam. Ale odvtedy som ho vôbec nenavštívil.
Mária Vargová, matka /emotívne/: Zabudol si na to, že ťa skoro zabil? Z toho si sa dostával dlhé mesiace. Nechcem, aby si tam chodil! Bojím sa o teba!
Mišo Varga, syn: Ja som mu to už odpustil, mami. Nechcem od teba odísť, ale chcem s ním byť pár dní.
Mária Vargová: Pani Mgr., mám právo mu zakázať tam chodiť, nie je ešte plnoletý.
Sociálna pracovníčka: Miško, skutočne chceš u otca stráviť Vianoce? Dlho si sa liečil. Mohol by ťa doma návštiviť, na to má ako otec právo, ale v prítomnosti sociálneho úradu alebo matky.
Miško Varga, syn: Na vine som bol aj ja. Okrem množstva nadčasov, ktoré musel ťahať v bývalej firme, bol zlé platený. A keď prišiel o prácu, nedostal za posledný mesiac zaplatené. A navyše ani ja som mu nepomáhal. Bol som rozmaznaný. Otec ma dovtedy choval ako v bavlnke.
Mária Vargová, matka /emotívne/: Prestaň takto rozprávať! Týranie nič neospravedlňuje!

Sociálna pracovníčka: Miško, ty sa neobviňuj. V škole si mal samé jedničky. Aj v ústave a u matky sa ukázalo, že si aj pracovitý. Nijaký rodič nemá právo týrať svoje dieťa, dieťa je zraniteľné. A ty si toho veľa dokázal aj napriek svojmu handicapu. Ešte si premyslí, čo Vianoce chceš stráviť s otcom.“
Miško Varga, syn: A nemá dieťa milovať svojich rodičov, napriek všetkému? Napriek tomu, č mi otec spôsobil, ma miloval, aj miluje.
Sociálna pracovníčka /ľútostivo/: Si už takmer plnoletý. Ale keby sa niečo dialo, hneď mobilom zavolaj políciu.
Rozprávač: Miško bol optimistický, matka ustaraná, sociálna pracovníčka opatrná.
Rozprávač: Mária Vargová, matka zastala autom pred ubytovňou. Miško sedel vedľa nej. Nedočkavý otec čakal na parkovisku.
Mária Vargová, matka: Bývajú tu sami asociáli! Nechcem, aby si tu bol.
Miško Varga, syn: Nepreháňaj, mami. Väčšinou sú tu rodiny s deťmi. Nič sa mi nestane.
Mária Vargová, matka: Ani výťah tu nemajú!
Miško Varga, syn: S otcom si poradíme, a okrem toho, už som takmer dospelý.
Rozprávač: Pavol Varga bol šťastný. Jeho manželka otvorila dvere autá a vyšla von. Bez slová prešla popri bývalom manželovi. Otvorila combi, aby mohla vytiahnuť vozík.
Pavol Varga, otec: Pomôžem ti vozíkom, Miška naložím.
Mária Vargová, matka: Ďakujem, dve roky som si na to zvykla.
Rozprávač: Miško sám sa z autá premiestnil na vozík, ktorý matka priložila ku dverám autá.
Pavol Varga, otec: Zmužnel si synček! Neuveril by som nikdy, že budeš tak samostatný.
Mária Vargová, matka /nahnevane/: Už viac neponižuj môjho syna!
Pavol Varga, otec: Ja som to tak nemyslel.
Miško Varga, syn: Mama, oco, nehádajte sa. Takto chcete mi spríjemniť môj prvý deň s otcom? Podrástol som o tri roky.
Deží, bývalý kolega Pavla Vargu: Chlapče, je už z teba hotový muž. Ešte si ťa pamätám takého malého špunta.
Miško Varga, syn: Dobrý deň, ujo Dezider.
Deži: Pani zlatá, nebojte sa. Sme mocní chlapi, Vášho syna bezproblémovo vynesieme hore a dole schodmi. Sme iba na prvom poschodí.
Mária Vargová, matka /posmešne/: Iba na prvom poschodí?
Rozprávač: Matka sa rozlúčila so synom, manželovi nepovedala ani slovo, ani jeho kamarátovi Dežovi. Otec tlačil Miška do bytovky ho dostál po dvoch schodoch pomocou kamoša Deža. Ale vyniesť ho po schodoch im už pripadalo ako hotový Mount Everest.
Deži: Konečne sme vyšli hore.
Pavol Varga, otec: Ešte dobre, že ti nevyskočila platnička.
Deži: Ty si starý bači, nie ja. Ja som v najlepších rokoch.
Miško Varga, syn: Ďakujem Vám obom.
Rozprávač: Deži odomkol dvere, Pavol Varga syna vtlačil dnu do izby. Vošli do garzónky. O izbu sa Pavol a Deži delili. Izba mala vydrané  linoleum, obitý nábytok a kuchynskú linku. Toto nebolo vhodné miesto na bývanie pre ťažko postihnutého chlapca.
Pavol Varga, otec: Tu bývajú dvaja dokonalý bordelári, chybá tu ženská ruka.
Deži sa smial: Ja nie som ženská, aby som pratal. Odskočím si na pivko, aby som Vás tu neotravoval. Máte si čo povedať.
Miško Varga, syn: Tvoja garsónka by bola znesiteľnejšia, keby tu bol poriadok. Aj na odratú linku, či nábytok sa dá kúpiť lacná tapeta.
Pavol Varga, otec“Ja a Deži si na poriadok veľmi nepotrpíme. A trpel som depresiou, keď som ťa nemal pri sebe. A odpusť mi ešte raz, ako som ti ublížil.
Miško Varga, syn„Tak ti to opratám
Pavol Varga, otec /pohoršene/: Si môj syn a vzácny hosť, ešte to by chýbalo, aby si mi robil upratovačku. A okrem toho sa ti zle pohybuje.
Miško Varga, syn: S vozíkom by som mohol aj tancovať.
Pavol Varga, otec: Mám z teba radosť! Počul som, že sa učíš na samé jedničky. Počítače ti idú veľmi dobre. Počítače a jazyky dnes letia. A učíš sa aj daký jazyk?“
Miško Varga, syn: Angličtinu a ruštinu.
Pavol Varga, otec: Na akú výšku chceš ísť? Dúfam, že na elektrotechnickú. Budeš dobre zarábať, a nebudeš sa trápiť ako ja.
Miško Varga, syn: Počítače ma bavia, a chcem ísť na elektrotechnickú. Budem sa špecializovať na počítačovú grafiku. A dnes je vysokoškolské vzdelanie veľmi zdehonestované. Keď nemáš známosti, nikam sa nepohneš. Vysokoškoláci robia bežne v priemyselných parkoch. Aj preto som si vybral elektrotechnickú, lebo prácu si nájdem kdekoľvek a je dobre platená. A baví ma to. A čo Lacy, čo predával Notabene pred našim panelákom, žije ešte?
Pavol Varga, otec: Zomrel.

Rozprávač: Dní ubiehali. Pavol a Deží chodili cez týždeň do práce, po nich hrali karty s Miškom, pozerali športové prenosy. Syn aj navaril, čo potešilo oboch. Matka ho chodila syna návštiviť každý deň, aby sa ubezpečila, že jej syn je v poriadku. Iba cez zuby pozdravila svojho bývalého muža.
Dezider: Radšej by som bol chlapče, keby si tu nebol, pre tvoju bezpečnosť. Tvoj otec je nebezpečný človek.
Miško Vraga, syn: Prečo, ujo Deži? aj Vám raz praskli nervy, keď ste pred troma rokmi zlomil svojmu šéfovi nos.
Dežo: Ja som cholerik, nie násilník. Tento zasran nás mesiace psychický týral. Ale čo si spravil ty? Otec ťa napadol.
Mišo Varga, syn: Nie je pekné, že tak hovoríte o svojom kamarátovi. Som pri ňom už dva týždne, a nič sa nestalo. A keď sme spolu žili, matka nás opustila, keď som mal sedem rokov. Staral sa o mňa s trpezlivosťou a láskou. A prísť o prácu, nemať zaplatené posledné mesiace. To by bol každý agresívny.
Dežo: Mám ho rád, ale vidím ho reálne. Strata práce, výčitky svedomia, pobyt vo väzení. Aj keď síce nemal vo väzení problémy, dokonca sa vzorne správal. Ale jeho nervy sú už poškodené. Na utlmenie agresie berie ťažké lieky. A musí sa vyhýbať aj alkoholu. Ten mu jeho agresivitu ešte zvýrazní.

Rozprávač: Pavol Varga prišiel poobede z práce. Deži ešte ostal, aby sa s priateľom rozlúčil, odchádzal na sviatky ku rodičom na dedinu. A tak zostali otec a syn spolu.
Pavol Varga, otec: Čo by si povedal, keby si u mňa zostal natrvalo? Tak ako predtým. Ty povieš matke, že chceš byť so mnou. Môj plat je síce nízky, ale môžem si dovoliť nájom za jednoizbový byt aj s balkónom. Znova to bude ako predtým.
Miško Varga, syn /opatrne/: Ešte na rozhodovanie máme týždeň. Ku mamke idem až na prvý deň vianočný.
Pavol Varga, otec: Nemáš čo riešiť, veď dva týždne sme spolu v týchto podmienkach dobre vychádzali.
Miško Varga, syn: Ale ranil by som mamku.
Rozprávač: Syn Miško už cítil, že otec začína byť nebezpečný.

pokračovanie nabudúce