Blog Gabriely Závackej

Človek v zamestnaní strávi asi 8 hodin denne + hodinka, dve cesta do práce. Tam strávi človek tretinu aj viac zo svojho života. A častokrát dnes sú tam zlé pracovné vzťahy.

Keď človek čakal u lekára pred dvadsiatimi rokmi, a niekto povedal, že je neurovo labilný, mal prednosť pred ostatnými pacientmi. Vtedy bolo oveľa menej psychicky chorých ľudí ako dnes. Aj keď sa to tajilo.  Keby dnes niekto ppovedal  u lekára, že je nervovo labilný, nepochodil by. Dnes je psychicky chorých ľudí oveľa viac. Prednosť zo zákona majú malé deti, novorodenci. Ešte aj chorí ľudia, ktorí majú bolesti, musia čakať, lebo je veľa ľudí a pracovných síl je málo.

Pred dvadsiatimi rokmi človek nemal problémy sa dostať na liečenie, a vraj to bolo až 5 týždňov. Dnes sú to iba pouhe 21 dní, a človek si musí prejsť lekárskou tortúrou. A musí aj splniť  veľmi prísne podmienky zo záznamu, kde je tých chorôb oveľa menej ako ich bolo v tom zozname v  minulosti. Aj často si musí priplatiť. U odborníkov sa čaká dlho. Okrem toho, že naše zdravotníctvo je na úrovni zdravotníctva vo Venezuli, či krajín tretieho sveta sa tu o zdravie veľmi nedbá.

Aj keď je tu akýsi návrat ku Bio –  potravinám, odevom. Tieto bio sú drahé. Bežný človek si musí kupovať zdravotne závodné potraviny v obchodných reťazcov, odevy v ázijských predajňach lebo tie sú pre nás dostupné. V obchodných reťazcoch kupujúci neštudujú zloženie potravín, ale ceny. A to ešte sú tieto informácie o potravinách napísané veľmi malým písmom. A Bio si kupujú mladé rodiny, ľudia, ak na ne majú. 

S demokraciou sa spája pojem ZODPOVEDNOSŤ. Ale v dnešnej dobe aká zodpovednosť? Ak človek pracuje, je zodpovedný voči iným, aby nielen splnil svoje potreby, ale aby nebol na príťaž rodine, spoločnosti. Skoro každý cíti potrebu si založiť rodinu, a zodpovedá za seba aj iných, teda za svoju voľbu. Ale v dnešnej dobe človek nemôže ani niesť zodpovednosť, lebo mu to neumožňuje štát. Chce pracovať, nemôže. Lebo v hladových dolinách práca nie je. Chce si založiť rodinu, nemôže. Nemá kde bývať a svoju rodinu by mladý človek neuživil. V demokracii človek nesie zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Človek na Slovensku nesie zodpovednosť za iných, najmä za chyby politikov, a to svojou peňaženkou. Ak šafári politik, nemá hmotnú ani trestnú zodpovednosť. Takto je zodpovednosť hodená na občana.

Pred pár desiatkami rokov vraj bola ľudská komunikácia normálnejšia, ani pracovné vzťahy vraj také napäté neboli. Ale dnes je to hrúza. Ak človek má depresiu, pre štát, spoločnosť je to jeho osobný problém. Akoby depresia, smútok bol iba akýsi rozmar. Dnes je ľahostajné, či niekto je špinavý po ulici, či je chorý. Je to jeho problém.

A veľmi sa pretláča tzv. zdravotný štýl – beh, cykloturistika a turistika. Hlavná vec, že behať po asfalte sa veľmi  nedoporučuje pre kĺby. Potom sa doporučuje joga, pozitívne myslenie, mediácia, exoterika. Ale toto je málo.

V telocvičných novinách bola nedávno reportáž o depresiách. A boli tam múdre rady od redaktorov, že depresiu treba si všímať – príznaky. U lekára robiť testy, aj dieťaťu by tak mali dávať. Ale zabúdajú, že aj média veľmi zle pôsobia na spoločnosť napr. násilné správy, bulvár, hecovanie spoločnosti a heslo: Ten kto nebol v mediách, akoby ani nežil. 

Ak človek není rozbíjač ľudských vzťahov, konfliktný, nemá protivnosť v krvi je sprostosť tvrdiť, že je to jeho problém. Lebo takýto človek, ktorý má problémy v práci, zdravotné a presahujú to jeho možnosti, nevie si pomôcť sám. V minulosti prevládal názor, že ak človek si menil prácu, tak on bol problematický, nie práca. A dnes človek mení prácu, tak sa tomu povie slobodný trh. Neberie sa do úvahy, že firmy krachujú, alebo sú zlé pracovné podmienky. A neprizvukuje sa, že človek prácu mení pre zlý kolektív a šéfa.

Sociálne, zdravotné podmienky, vonkajšie faktory pôsobia na duševný a telesný stav človeka – somatické problémy.

Článok zakončím citáciou Mariky Ritomskej:

Kto sa dnes nebojí, že príde o prácu? Všetci Slováci sa boja o prácu. Preto každý radšej napíše klamstvo, povie klamstvo na druhého než, aby sa odvážne priznal, že je obeťou mobbingu alebo že je mobbér