Blog Gabriely Závackej

Otec Európy ako je Róbert Schuman nazývaný prirovnal Európu ku stavbe vo svojich dielach.  Európa sa nevytvorí naraz, ani ako jednoliata stavba. Zmysel pre solidaritu medzi národmi prevládne nad odteraz prekonaným nacionalizmom, ktorému štát vďačí za tradíciu a pevnú vnútornú štruktúru. Na týchto starých základoch treba vybudovať nové poschodie. Na národné vrstvy položiť nadnárodné.

Pravdepodobne tieto vety a iné, priviedli súčasného ministra dopravy Jána Figeľa, že Róberta Schumana nazýva Architektom Európy. Ján Figeľ napísal úvod k publikácií od Róberta Schumana –  Pre Európu. Toto Schumanovo dielo J. Figeľ rozdelil do štyroch fáz:

Robert Schuman – Pre Európu:

–          Európa musí byť vládkyňou svojho osudu

–          Európa, kolíska demokracie, sa musí stať aj jej strážkyňou.

–          Európa sa musí znova stať vodkyňou humanizmu

–          Zjednotená Európa je predzvesťou všeobecnej solidarity v budúcnosti

Ján Figeľ chcel svojou úvodnou rečou uľahčiť čitateľovi tejto publikácie od Schumana orientovať sa v nej. Ja som ju čítala, niektoré pasáže boli naozaj ťažké a nudné, najmä tie o založení spoločnosti Uhlia a ocele.

Róbert Schuman zanechal po sebe veľký odkaz, stál sa vzorom pre súčasných politikov.  Nepochybne, že existujú v Európe novodobí „Robertovia Schumanovia“, ktorí si ho zobrali za vzor – jeho život ako človeka a politika, jeho láska ku spoločnej Európe. Sú to vlastne pokračovatelia Schumanovho odkazu.Za príklad takých novodobých „Schumanov“ som  vybrala súčasného  predseda Európskeho         parlamentu Jerzy Karol Buzeka  a slovenského  ministra dopravy Jána Figeľa.

Ján Figel a Jerzy Buzek sú kresťanskí demokrati. Ján Figeľ bol predsedom socialistického zvúzu mládeže na Technickej univerzite v Košiciach, keď tam študoval. Organizoval náboženské akcie pre mladých, čo sa nepáčilo vedeniu fakulty. Za to mu hrozilo, že ho vylúčia zo školy krátko pred jej ukončením. Študent Ján Figeľ sa predsedníctva vzdal. Spor Figeľovho strýka /brata jeho otca/ sa skončil tragicky. V 1953 bol zavlečený štátnou bezpečnosťou a tajne zavraždený. Jeho rodina nevie ani to, kde je pochovaný.

Konflikt s totalitou

Jerzy Buzek aktívne bojoval za hnutie Solidarita proti komunistickému režimu. Počas tohto odporu mu hrozilo väzenie.

Róbert Schuman sa počas II. Svetovej vojny pridal na stranu odboja. Dokonca ho zatkli nacisti, vypočúvali ho, či pozná nemeckého politika Konrada  Adenauera. Každý vie si predstaviť, že to mohlo skončiť i mučením a dokonca i zavraždením. Ale osud rozhodol inak.

Figeľovi v najhoršom prípade hrozilo vyhodenie zo školy, kým u Buzeka bola ohrozená jeho osobná sloboda a u Schumana dokonca i život. Všetci títo traja prišli do konflikty na rôznych stupňoch s totalitným režimom, najhoršie obstál Figeľov strýko, ktorý bol zavraždený.

Kariéra

Ján Figeľ začal svoju kariéru vstupom do KDH v roku 1990, teda od založenia KDH. V tejto strane mohol rásť okrem politiky i odborne. Jeho špecializáciou sa stala zahraničná politika, až to dotiahol na tajomníka ministerstva zahraničných vecí. Jeho diplomatické schopnosti sa preukázali v rokoch 1998 – 2003, keď viedol zložité vyjednávania o vstupe SR do EU. Jeho kvality KDH si cenilo až tak, že ho navrhli ako kandidáta  na funkciu komisára EÚ pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mnohojazyčnosť. Európska Únia ho potvrdila v tejto funkcii, ktorou mal reprezentovať SR. Vo funkcii komisára pôsobil od roku 2004 – 2009. V novembri 2009 sa terajší predseda JUDr. Hrušovský vzdal vedenia strany a navrhol Jána Figeľa. Hnutie ho jednomyseľne zvolilo. Figeľ sa poďakoval Hrušovskému za „varovanie“: že pocíti, čo znamená byť predsedom KDH na Slovensku. Ján Figeľ po tom dodal, že na to sme na tomto svete, aby sme niesli svoj kríž a pomáhali ho niesť i iným. Asi toľko pre neho znamená pôsobenie vo vrcholovej politike na Slovensku. Po voľbách 2010 bol v júli vymenovaný za ministra dopravy. To, že svoju kariéru mohol pokračovať i naďalej v Bruseli dokazujú slová generálneho tajomníka európskeho parlamentu Antonia Lopeza – Isturiza. Tieto slová predniesol pri gratulácii dvadsiateho výročia KDH od jeho založenia: Po tvojom veľmi úspešnom pôsobení v Bruseli ako člena EK, som skutočne rád, že si sa rozhodol prispieť k politickému životu na Slovensku. Viem, že si mal viacero atraktívnych ponúk na zaujímavé pracovné pozície v Paríži alebo v Bruseli, ale Ty si sa rozhodol viesť Vašu stranu /KDH/. Želám Ti, drahý Ján, aby si po voľbách 12. Júna viedol aj Vašu krajinu.

Skôr je módny trend, že politici SR majú veľkú ambíciu byť poslancom EU alebo iným funkcionárom, kde poberajú plat mnohonásobne vyšší než na Slovensku.

Jerzy Buzek ako kresťanský demokrat bol v rokoch 1997 – 2001  ministerský predseda Poľskej republiky. Od roku 2004 začal svoju kariéru v EU, keď bol zvolený za poslanca EP. Od roku 2009 je predsedom EP.

Róbert Schuman – stál na poste ministerského predsedu v rokoch  1947/48. Potom prešiel rôznymi ministerstvami.

Figeľ z tých troch ako jediný ešte nebol predsedom vlády, ale je ešte „mladý“. Sám Schuman sa stál ministerským predsedom skoro 60 ročný. A Figeľ najprv začal kariéru na domácej pôde, potom profesionálne a politicky rástol 5 rokov v Bruseli, a teraz sa znova vrátil do domácej politiky, ale kde už stojí ako predseda strany a podpredseda vlády pre ekonomiku.

Doma nepochopení, v zahraničí uznávaní

Ďalej, čo týchto troch spája, že viac sa im dostalo uznania v zahraničí než doma. Jerzy Buzek ako ministerský predseda musel urobiť viacero nepopulárnych opatrení /podobne ako u nás premiérka Radičová/. Róbert Schuman bol vo Francúzsku považovaný za národného odrodilca. A jeho plány o zjednotení Európy vyvolávali posmešné reakcie u jeho politických kolegov, najmä od hrdinu z druhej svetovej vojny Charlesa de Gaula. Rovnako i Ján Figeľ naráža domácej scéne na neuznanie a nepochopenie.

Ján Figeľ je členom vlády Radičovej, ktorá musí urobiť nepopulárne opatrenia následkom šafárenia a neschopnosti predchádzajúceho kabinetu. Jerzy Buzek ten musel transformovať poľskú ekonomiku. Róbert Schuman, ten musel postaviť zničené hospodárstvo svojej vlasti na nohy. Zrejme by Róbert Schuman v dnešných podmienkach, ktoré sa tak líšili od dôb, keď bol premiérom a ministrom on, by neobstál. Schuman síce prežil nástrahy druhej svetovej vojny, ekonomika sa musela pozbierať z ničoho. Momentálne prebieha v EÚ tzv. sekularizácia a ateizmus, a na Slovensku navyše sú životné podmienky obyvateľov drzné. Nikto nehovorí, že my tu hladujeme, ale musíme z mesiaca na mesiac bojovať o to, aby sme boli schopní platiť inkaso a často krát znášať i veľmi nevyhovujúce pracovné podmienky.

Naši dvaja novodobí „Róbertovia Schumanovia“ Figeľ a Buzek sú i priatelia. Práve  17.2.2010 sa Jerzy Karol Buzek zúčastnil mimoriadneho snemu KDH v Žiline, kde oslavovali 20. výročie založenia KDH, kde  Buzek dostal ocenenie od KDH.

Figeľ: My sme stáli spolu pri páde železnej opony a dnes zdieľame radosť zo Slobody. Jerzy, ďakujem ti za odvahu niesť bremeno nereptať, za odvahu začínať a rozvíjať v Poľsku mnohé reformy, ktoré sú väčšinou boľavé. Tieto slová sa vyslovil Figeľ pri poslednom stretnutí s Buzekom.

A kto vie, kam osud zavedie nášho „slovenského Róberta Schumana“  Jána Figeľa o niekoľko rokov, či aj on náhodou nebude zastávať nejaký vysoký post v Európskej únií. Zatiaľ je však potrebný na Slovensku. Ako člen vlády so sympatickou a energickou Radičovou, nekonfliktným Bélom Bugárom, by mali odviesť pekný kus práce, ktorá je dosť namáhavá.

Obľúbený politika Jána Figeľa je práve Róbert Schuman.

Obsah svojho článku som čerpala z publikácii: Ján Figeľ – Cesta je viac ako smer /vydalo KDH/, 2010

Róbert Schuman – Pre Európu  /vydalo ju vydavateľstvo MV v Prešove. Úvod k knižke napísal Ján Figeľ.

Mne sa šťastlivou náhodou podarilo dostať k týmto obom publikáciám. Keby nebolo ich, nebolo by ani článku.