Blog Gabriely Závackej

Editorka článku som ja, autorka je Marika Ritomská. Tento článok môže vzbudiť aj negatívne reakcie ohľadom nebohého Pašku. Marika Ritomská si len spomenula svoj zážitok s ním

Pointa tohto článku je, že aj Predseda NR SR má menšie kompetencie ako šéfka ekonomického oddelenia. Iba podpisuje zákony, prijíma návštevy. A z článku sa aj dozviete, ako sa arogantne správal pán Šebej.

Média nám oznámili mimoriadnu správu o úmrtí bývalého predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku. Pôsobil tam aj v rokoch 2012 – 2014, v období, kedy som v parlamente začala v histórii novú prácu poslanca, o čom som priniesla správy na tomto blogu. Pri úmrtí pána predsedu parlamentu Pavla Pašku si spomínam na stretnutie s ním práve vďaka príprave Antimobbingového zákona. Vyberám zo spomienok  Zápisky z parlamentu.

Dňa 2. februára 2013 som bola pozvaná nemeckou pracovnou skupinou podporujúcou Európsku sieť aktivistov proti mobbingu na druhú medzinárodnú konferenciu Schutz vor Mobbing, ktorá sa konala v Bad Kreuznachu.

Skôr, ako som vycestovala, oznámila som moje pozvanie do Nemecka na Zahraničnom výbore. Pán predseda Šebej reagoval: To sú Vaše aktivity, my sme tu Zahraničný výbor. My tu máme zahraničnú politiku.
Pán predseda aj ja mám zahraničnú politiku, oponovala som, idem na medzinárodnú konferenciu v mene všetkých občanov, ktorí chcú žiť v lepšej spoločnosti. Ale predseda Zahraničného výboru Šebej krútil záporne hlavou.

Tadiaľ cesta neviedla. O mojom poslaní reprezentovať našu krajinu v zahraničí som oznámila aj pánu predsedovi Pavlovi Paškovi. Deň pred mojím odchodom mi volala asistentka predsedu parlamentu Pavla Pašku, aby som sa hneď dostavila za pánom predsedom.

Najprv som zašla do klubu OĽaNO, aby som oznámila tajomníčke Tani Kratochvílovej, že idem za predsedom parlamentu. Táňa prejavila iniciatívu ma sprevádzať. Kráčali sme po huňatých kobercoch parlamentu priamo do kancelárie za predsedom. Táňa ma odprevadila až ku dverám predsedu parlamentu. Za dverami ma už čakala mladá asistentka a viedla ma do kancelárie. Vošla som dnu. V miestnosti mi padol zrak na veľký okrúhly stôl, kde sa môžu uskutočňovať rokovania s predsedom. Pán predseda vzadu v miestnosti vydával pokyny. Ale keď  ma zbadal, hneď ma privítal a ukázal na okrúhly stôl: Sadnite si.

Sadla som si z jednej strany, on si prisadol z druhej strany, stále si upravujúc manžety na rukávoch snehobielej košele.

„Tak čo, už Vám Jano spravil ten zákon?“ spýtal sa. Mňa táto otázka dosť zarazila. Preletelo mi hlavou, čo to má znamenať, takéto familiárne oslovenie toho, kto mi mal pripraviť Antimobbingový zákon. Pritom som si rýchlo uvedomila, že minister Richter sa volá Jano a on mi ten zákon v rámci svojej kompetencie má pripraviť.

Áno, reagovala som, pán minister mi poslal informáciu o tom, ako ministerstvo bude realizovať prípravu Antimobbingového zákona.

Nuž  a kedy cestujete? pokračoval.

Zajtra, v piatok poobede. odpovedala som

Nooo, to máte najvyšší čas, aby ste mi ten materiál poslala. A tiež mi pošlite pozvánku na konferenciu, ktorú Vám poslali z Nemecka a faktúru na preplatenie Vašej zahraničnej cesty.

Dobre, pošlem Vám materiál o príprave antimobbingového zákona.

Podal mi ruku a rozlúčil sa so mnou slovami:  Uvidíme sa v rokovacej sále. Očami ukázal na hodiny, ktoré boli v miestnosti. Bol najvyšší čas. O tri minúty mala začať schôdza parlamentu. 

Odchádzala som s dobrým pocitom. Hneď som dala pokyn asistentke, aby mi pripravila dokumenty, ktoré odo mňa žiadal predseda parlamentu Pavol Paška. 

Predložila som mu ešte v ten deň materiál. Na druhý deň som cestovala na medzinárodnú konferenciu do Bad Kreuznachu. A keď som sa vrátila, volal mi ekonomický odbor parlamentného inštitútu a oznámil mi: Nemôžeme Vám cestu preplatiť.

Prečo, veď pán predseda mi povedal, že je to možné. 

Ale nie je, povedala riaditeľka ekonomického odboru. Pán predseda nevie, koľko poslancov bude cestovať počas tohto roku do zahraničia. A je len február a poslanci budú cestovať celý rok do zahraničia. A Vy ste nebola poslaná ani Zahraničným výborom. 

Buuum, toto je realita nášho parlamentu. Zisťujem. Poslanec parlamentu môže mať len také aktivity, ktoré mu Parlamentný inštitút a jeho výbor pripraví. Vlastne nemusí robiť nič. Len hrať divadlo občanom v rokovacej sále. 

Ale vari ani pán predseda parlamentu nevie, že väčšiu kompetenciu ako on má riaditeľka ekonomického odboru. pomyslela som si. Dnes už pán predseda parlamentu Pavol Paška nie je medzi nami. Nech odpočíva v pokoji.

Kto sa tu zamyslí, komu slúžia výlety niektorých poslancov do zahraničia počas volebného obdobia. To nikto neskúma a nikoho to asi nezaujíma. Pracovať v takomto parlamente je hlasom volajúceho na púšti.

Kto to ešte nepochopil, tomu bude lepšia vlastná skúsenosť práce poslanca parlamentu. Je čas zamýšľať sa, aká by mala byť naša vysoká politika.