Sv. Hugo z Lincolnu / 1135 – 1200 /, anglický biskup
Sv. Hugo z Lincolnu sa osobne poznal s veľkým anglickým svätcom, Tomášom Becketom. Hugo z Lincolnu prežil dvoch veľkých anglických kráľov – Henricha II., a jeho syna Richarda levie srdce.
Znakom sv. Huga z Lincolnu je biela ľabuť. Bol veľmi známy aj tým, že osobne ochráňoval živov.
Kráľ Richard strávil počas svojho desaťročného panovania v Anglicku sotva pol roka.. Tri roky bojoval vo sv. Zemi, potom nasledovali ročné zajatie, a nakoniec sa musel brániť proti agresií francúzskeho kráľa Filipa Augusta. Táto nešťastná zhoda okolností dlhodobo zaťažovala anglických poddaných.
Až do roku 1195 bol vzťah kráľa Richarda a Huga z Lincolnu harmonický. Hugo z Lincolnu ako hlava diecézy sa nemohol prizerať na zbedačovanie obyvateľstva, odmietal posielať peniaze zo svojej diecézy svojmu kráľovi. Rozzúrený kráľ nariadil konfiškáciu biskupovho majetku, aby si tak vynahradil svoje „straty“, ktoré mu biskup spôsobil. Nikto sa nenašiel, kto by kráľov podlý príkaz uskutočnil. Huga táto situácia veľmi trápila. Richard nebol len jeho priateľ, ale považoval ho aj za svojho duchovného syna.
„Ja sa ho neobávam!“ Tak biskup odpovedal svojím priateľom, ktorí ho varovali pred nebezpečenstvom, ktoré pre neho predstavoval Richard. Spomenuli si na Henricha II. – jeho otca a sv. Tomáša Becketa.
Kráľ Richard práve sedel na stolci so svojimi dvoranmi na rannej sv. omši., keď biskup ho prišiel navštíviť. Richard vedel o biskupovej prítomnosti, ale úplne ho ignoroval.
„Syn môj!“Biskup ho jemne potiahol za rukáv. Dvorania v duchu žasli nad biskupovou „trúfalosťou“. Kráľ bol hluchý.
„Syn môj!“Druhý krát ho potiahol za rukáv.“Objím ma!“
„Nezaslúžite si moje objatie!“Odpovedal kráľ spurne, stále hľadiac na oltár.
„Syn môj!“Biskup ho tretí krát potiahol za rukáv.
Richard sa otočil, a svojho priateľa a duchovného otca objal. Omša pokračovala ďalej.
Nakoniec, keď osameli, odohral sa medzi nimi dôverný rozhovor, ktorý bol poznačený kronikármi.
„V akom stave je Vaše svedomie?“Pýtal sa ho sv. Hugo z Lincolnu.
„V kľudnom.“Odvetil kráľ.
„To že ste neverný svojej manželke, ktorá je veľmi dobrá a miluje Vás? A zdierate svoje obyvateľstvo neúmernými daňami?“
Kráľ Richard sa zamyslel nad biskupovými slovami, ktoré hlboko zasiahli do jeho duše.
„Keby všetci cirkevný hodnostári a kňazy boli ako Vy, žiaden princ by sa nepostavil proti cirkvi, tak ako ja proti Vám.“ Tieto slová si biskup pamätal, ktoré mu povedal kráľ pred celým dvorom, keď sa s ním lúčil. Boli to posledné slová, ktoré mu jeho priateľ povedal.
Kráľ Richard sa vrátil ku svojej manželke, ktorá mu jeho neveru odpustila. Do konca života bol s ňou, a už ju nepodviedol.
O štyri roky, teda v marci 1199 sa ho biskup Hugo z Lincolnu chystal navštíviť druhý raz. Ale prišiel neskoro, Richard levie srdce zomrel na zranenie, ktoré utržil v boji. Biskup Hugo z Lincolnu slúžil zádušnú omšu za svojho kráľa, a pritom plakal. Nakoniec sa vrátil do Anglicka, kde o rok umiera v Oxforde na horúčku.
Po jeho smrti sa začali diať na jeho hrobe zázraky.
V roku 1230 bol vyhlásený za svätého.
Celá debata | RSS tejto debaty