Tento článok bude v malom nadväzovať na môj predošlý Citliví ľudia to majú v dnešnom svete ťažké. Pretože byť romantický, znamená aj intenzívne prežívať radosti a strasti života.
Ľudovo povedané byť romantickým znamená byť rojkom, prikrášľovať si skutočnosť či už partnerské vzťahy, životné okolnosti.
Ľudovo povedané byť romantickým znamená byť rojkom, prikrášľovať si skutočnosť či už partnerské vzťahy, životné okolnosti.
Telenovely na jednej strane pomáhajú človeku sa uvoľniť, prísť na lepšie myšlienky. Jednoducho povedané – urobiť človeku náladu. Ako všetko na jednej strane to môže človeku pomôcť, na druhej strane to môže nevyrovnaným ľuďom uškodiť. Ako?
Človek, ktorí nestojí nohami pevne na zemi sa môže veľmi sklamať, že v skutočnom živote to tak nechodí. Aspoň, nie na Slovensku. Nemám na mysli vzťahy Manueli, Esmeraldy, Marie, ktoré po množstve útrapách nájdu so svojou láskou doživotné šťastie ako v rozprávke, kde žili šťastne až kým nepomreli. Tu musí každý priznať, že tieto vzťahy medzi hlavnými protagonistami sú horšie ako v skutočnosti. Slušný človek ktorý miluje svoju manželku, manžela sa vyvaruje všetkého, čím by mu zámerne ublížil. V telenovele si tam Mária a Jose zámerne ubližujú, z lásky. Ak si v skutočnom živote dvaja partneri ubližujú zámerne, tak potom sa nemajú dostatočne radi.
Labilnejší človek sa môže sklamať v tom, že v skutočnom svete ľudia nie sú tak solidárni ako v telenovelách, kde sused susedovi nezištne pomôže. V realite prevládajú medzi susedmi formálne vzťahy alebo účelové alebo sused nechce byť poznaný susedom. Človek má obavy, ako bude sused reagovať, keď ho príde požiadať o pomoc. Našťastie sú susedské vzťahy, ktoré sú vrelé. A našťastie, najmenej susedov je takých, ktorí robia zlo. Viac prevláda tá anonymita. Človek sa stiahol do svojej ulity, ktorá ho má chrániť pred nástrahami zla. Miesto toho človek pomaly získava pocit samoty.
Zrejme susedia v latinskej Amerike aj pomáhajú, lebo ako sa hovorí, čím jednoduchší životní štýl, tým sú ľudia lepší. Nevyberajú si okruh známych na základe malicherných kritérií: výzor, záujmy, názory, kto sa ako sa oblieka. Miesto toho, aby hodnotil človeka akým je. Skôr táto pomoc, ako si tam ľudia pomáhajú je na tie pomery reálna, na Slovensku je to fikcia. Preto by človek mal tieto seriály pozerať triezvo, tak nebude sklamaný, že okolie je úplne iné, ako v tých telenovelách. Najmä mexické telenovely veľký dôraz kladú na kresťanstvo. V každej mexickej telenovele, ktorú som videla, nebol žiaden kňaz v negatívnej role. Každý tam bol láskavý, ochotný pomôcť. Aj toto je zrejme zidealizované.
Mexické telenovely, kde producentkou je Carla Estrada majú aj výchovnú funkciu Snažia sa tam dať nejaký negatívny jav v spoločnosti: v telenovele En nombre del Amor – V mene lásky, tam zdôrazňujú, že aj ľudia s telesnými alebo duševnými poruchami môžu byť užitoční.
Rodičia svojím deťom čítajú rozprávky, púšťajú dvd rozprávky. Deti do určitého veku veria v rozprávky, väčšinou si samé začnú uvedomovať, že draci, škriatkovia, víly neexistujú, ani Rumburak nie. Predsa ku rozprávkam sa radi utiekajú aj dospelí. Treba si uvedomiť, že čo je reálne a čo nie resp., ako je to s ľudskou solidaritou. Na Slovensku je to prevažné fikcia.
Človek, ktorí nestojí nohami pevne na zemi sa môže veľmi sklamať, že v skutočnom živote to tak nechodí. Aspoň, nie na Slovensku. Nemám na mysli vzťahy Manueli, Esmeraldy, Marie, ktoré po množstve útrapách nájdu so svojou láskou doživotné šťastie ako v rozprávke, kde žili šťastne až kým nepomreli. Tu musí každý priznať, že tieto vzťahy medzi hlavnými protagonistami sú horšie ako v skutočnosti. Slušný človek ktorý miluje svoju manželku, manžela sa vyvaruje všetkého, čím by mu zámerne ublížil. V telenovele si tam Mária a Jose zámerne ubližujú, z lásky. Ak si v skutočnom živote dvaja partneri ubližujú zámerne, tak potom sa nemajú dostatočne radi.
Labilnejší človek sa môže sklamať v tom, že v skutočnom svete ľudia nie sú tak solidárni ako v telenovelách, kde sused susedovi nezištne pomôže. V realite prevládajú medzi susedmi formálne vzťahy alebo účelové alebo sused nechce byť poznaný susedom. Človek má obavy, ako bude sused reagovať, keď ho príde požiadať o pomoc. Našťastie sú susedské vzťahy, ktoré sú vrelé. A našťastie, najmenej susedov je takých, ktorí robia zlo. Viac prevláda tá anonymita. Človek sa stiahol do svojej ulity, ktorá ho má chrániť pred nástrahami zla. Miesto toho človek pomaly získava pocit samoty.
Zrejme susedia v latinskej Amerike aj pomáhajú, lebo ako sa hovorí, čím jednoduchší životní štýl, tým sú ľudia lepší. Nevyberajú si okruh známych na základe malicherných kritérií: výzor, záujmy, názory, kto sa ako sa oblieka. Miesto toho, aby hodnotil človeka akým je. Skôr táto pomoc, ako si tam ľudia pomáhajú je na tie pomery reálna, na Slovensku je to fikcia. Preto by človek mal tieto seriály pozerať triezvo, tak nebude sklamaný, že okolie je úplne iné, ako v tých telenovelách. Najmä mexické telenovely veľký dôraz kladú na kresťanstvo. V každej mexickej telenovele, ktorú som videla, nebol žiaden kňaz v negatívnej role. Každý tam bol láskavý, ochotný pomôcť. Aj toto je zrejme zidealizované.
Mexické telenovely, kde producentkou je Carla Estrada majú aj výchovnú funkciu Snažia sa tam dať nejaký negatívny jav v spoločnosti: v telenovele En nombre del Amor – V mene lásky, tam zdôrazňujú, že aj ľudia s telesnými alebo duševnými poruchami môžu byť užitoční.
Rodičia svojím deťom čítajú rozprávky, púšťajú dvd rozprávky. Deti do určitého veku veria v rozprávky, väčšinou si samé začnú uvedomovať, že draci, škriatkovia, víly neexistujú, ani Rumburak nie. Predsa ku rozprávkam sa radi utiekajú aj dospelí. Treba si uvedomiť, že čo je reálne a čo nie resp., ako je to s ľudskou solidaritou. Na Slovensku je to prevažné fikcia.
1. http://telenovelilienka.blog.cz/1008/pribeh
Celá debata | RSS tejto debaty