Za kniežaťa Pribinu sa kresťanstvo na území Veľkej Moravy šírilo nemeckými kňazmi. Za Mojmíra, boli nemeckí kňazi vyhnaní. Až knieža Rastislav si uvedomil, že poddaní nerozumejú nemčine. Riešenie našiel v žiadosti o poslanie misionárom, ktorí hovoria slovanským jazykom. Nástupca kniežaťa Rastislava Svätopluk, zas vyhnal žiakov sv. Cyrila a Metóda. Kresťanstvo sa znova hlásalo nemecky.

Knieža Pribina

Pribina bolo prvé známe knieža starých Slovákov. Kresťanom sa stál v dospelo veku. Oženil sa s nemeckou princeznou. Mal rád všetko nemecké. V krajine sa dokonca kresťanstvo šírilo nemecky.    V roku 863 dal postaviť prvý kresťanský kostol.  Vysvätil ho nemecký biskup Adallram. Moravské knieža Mojmír v roku 833 Pribinu vyhnal.

Vyhnaný Pribina celých desať rokov blúdil po  území franskej ríše. Sklamaný, že ho franský kráľ Ľudovít Nemec nepodporil, aby znova získal kniežací trón. Ľudovít Nemec mu v roku 847 udeľuje do dedičnej držby Pánonske kniežatstvo.

Vznik Veľkej Moravy

Spojením Nitrianskeho a Moravského kniežatstva  v roku 833 vznikla stredoeurópska veľmoc Veľká Morava. Knieža Mojmír sa pre franského kráľa stál veľmi nepohodlným. V roku 846 Mojmíra franský kráľ zosadil a vymenoval navonok poddajného Rastislava, Mojmírovho synovca.

Knieža Rastislav /846 – 870/

Rastislav bol prvé roky svojej vlády navonok vládol ako dobrý vazal, tajne však upevňoval svoje postavenie, aby sa mohol otvorene postaviť proti Frankom. V roku 850 sa knieža Rastislav postavil na odpor proti Franskej ríši. Ako prvé čo urobil, že vyhnal nemeckých kňazov z Veľkej Moravy. Potom začal podporovať nepriateľov kráľa Ľudovíta Nemca.  V obrannej vojne proti Ľudovítovi Nemcovi vyšiel ako víťaz, hoci franský kráľ spustošil okolie Devína. Dokonca Rastislav pripojil niekoľko území k ríši. V roku 861 napadol knieža Pribinu, ktorý bol verný spojenec Frankov. V tom istom roku Pribina zomiera za záhadných okolností. Neprávom sa pripisuje kniežaťu Rastislavovi, že ho dal zavraždiť.

Sv. Cyril a Metód prichádzajú na Veľkú Moravu

Knieža Rastislav si uvedomoval skutočnosť, že v jeho ríši sa kresťanstvo nemôže šíriť medzi jednoduchým ľudom. Dosiaľ ho šírili iba nemeckí kňazi a tomuto jazyku jednoduchí ľudia nerozumeli. Rastislav sa rozhodol obrátiť na Byzantského cisára Mikuláša III., aby do jeho ríše poslal učencov, ktorí hovorili slovanský. Cisár Michal III. vybral dvoch bratov zo Solúna sv. Cyrila a Metóda. Títo usilovne pracovali na preklade biblie z latinčiny do slovančiny. 5. Júla roku 863 nastáva veľký deň pre obyvateľov Veľkej Moravy. Dvaja solúnsky bratia konečne prišli na Veľkú Moravu. Nastáva niekoľkoročné pekné obdobie pre knieža Rastislava a jeho poddaných. Solúnsky bratia okrem preloženej biblie priniesli aj písmo hlaholiku. Napísali aj niekoľko kníh. Založili aj kňazský seminár, kde sa študovali budúci kňazi v slovanskom jazyku.

Toto ušľachtilé dielo solúnskych bratov, bolo tŕňom v oku Frankov. Sv. Cyril a Metód, preto v roku 867 opúšťajú Veľkú Moravu a putujú do Ríma obhájiť si svoju misiu vo Veľkej Morave.  Predmetom sporu bolo, že slovančina sa nesmela vtedy používať ako liturgický jazyk. Vtedy sa uznávali len latinčina, gréčtina a hebrebrejčina. Pápež Hadrián II. vyhlásil, že slovančina sa bude používať ako štvrtý liturgický jazyk. Dokonca pápež vymenoval Metóda za biskupa pre Veľkú Moravu.

Zdrvujúca udalosť sa stala v roku 867, keď bol zavraždený byzantský cisár Michal III ako 27 ročný.  14. februára roku 669 zomiera v Ríme sv. Cyril.  Sv. Metód sa zarmútený vracia na Veľkú Moravu. Počas cesty navštívil aj knieža Pribinu. Potom v roku 870 padol do rúk Frankom. Bol väznený v Bavorsku, kde ho dokonca mučili. Na slobodu ho prepustili až v roku 874 na príhovor pápeža. Metód sa vrátil na Veľkú Moravu.

Knieža Rastislav urobil zo Svätopluka svojho spoluvládcu, keď ho ustanovil za nitrianske knieža. Svätopluk zveril nitrianske kniežatstvo pod ochranu Frankov, čim sa stál vazal. Toto pobúrilo knieža Rastislava.

Svätopluk, vládca nitrianskeho kniežatstva v roku 870 Rastislava vydal Frankom. Frankovia odviedli zajatého Rastislava do Bavorska, kde ho chceli odsúdiť na trest smrti. Ľudovít Nemec zrušil trest smrti a miesto toho nechal Rastislava oslepiť. Rastislav zomrel v nemeckom kláštore..

Rastislav sa ho predtým pokúsil zajať. Hovorí sa, že Rastislav chcel Svätopluka na hostine otráviť, čo sa mu nepodarilo. Tak sa ho pokúsil aspoň zajať. Miesto toho bol sám Rastislav zajatý. Pravdepodobne ide o zlomyseľné klebety.

Svätopluk – 871 – 894

Dokonca aj knieža Svätopluk bol uväznený Frankami. Odmietol uznať po svojom nástupe, aby Veľká Morava bola pod vládou Frankov. Proti Ľudovítovi Nemcovi vypukla vzbura vedená mocným šľachticom.  Potlačenie vzbury zverili práve Svätoplukovi. Tým sa prerátali. Prepustené knieža Svätopluk začalo vojnu proti Frankom, čím ich definitívne vyhnal z Veľkej Moravy.

Posledné roky sv. Metóda

Svätopluk si so sebou z Nemecka priviedol benediktínskeho mnícha Vichinga, ktorý sa stál nitrianskym biskupom a svojho poradcu a kňaza Jána Benátskeho. Obaja obvinili Metóda za kacíra a že slúži omše nepovoleným liturgickým jazykom – slovančinou Spor vrcholil v roku 880, Svätopluk menoval Vichinga za nitrianskeho biskupa. Sv. Metód prehlásil, že je to útok na jeho právomoci biskupa, že Veľkomoravská arcidiecéza podlieha priamo pápežovi.

Sv. Metód a biskup Viching išli do Ríma v roku 880. Sv. Metód tam úspešne absolvoval skúšky z teológie. Pápež napísal Svätoplukovi list, kde potvrdil, že sv. Metód naďalej ostáva vo svojej funkcii, že slovančina je naďalej ako jeden z liturgických jazykov, hlaholiku. Ďalej udeľuje Metodovi právomoc vyhnať všetko duchovenstvo, ktoré proti nemu intriguje. A Vichinga potvrdzuje vo hodnosti nitrianskeho biskupstva. A že na Svätoplukovom dvore sa môže omša slúžiť latinský. Viching sa vôbec nepolepšil. Tajne napísal falošný list kniežaťu Svätoplukovi, v ktorom má poslať do vyhnanstva biskupa Metóda. Metód odhalil Vichingove intrigy. Za trest ho poslal do pohanskej krajiny, aby tam šíril kresťanstvo.

Sv. Metodovi bolo dopriate, aby ešte raz navštívil svoju vlasť – Byzantskú ríšu. Metód pokrstil české knieža Bořivoja, starého otca sv. Václava.

Krátko pred smrťou musel sv. Metód čeliť neústupnosti kniežaťa Svätopluka. Metód určil za svojho nástupcu sv. Gorazda, čo sa Svätoplukovi nepáčilo. Za nástupcu sv. Metóda presadzoval Vichinga.  Uprostred tohto sporu biskup Metód zomiera 6. Apríla 885.

Osud sv. Gorazda nie je jasný po Metodovej smrti. Jedny pramene uvádzajú, že bol zabitý, iné, že utiekol do zahraničia. Sv. Gorazd patrí ku tzv. Sedempočetníkom. Bolo to sedem svätcov z Veľkej Moravy, bratia sv. Cyril a Metód a ich piati žiaci: Sv. Kliment, sv. Naun, sv. Sáva, Sv. Angelár a sv. Gorazd.

Nepolepšiteľný Viching sa vrátil z vyhnanstva. Knieža Svätopluk mu dovolil vyhnať žiakov sv. Metóda, medzi nimi už spomínaných sv. Sedmopočetníkov. Tak sa naplnila Vichingova pomsta.

Svätoplukova legenda o troch prútoch

V deväťdesiatich rokov Svätopluk výrazne rozšíril svoju ríšu výbojmi. V roku 894 však zomiera. Existuje povesť, že Svätopluk si dal tesne pred smrťou zavolať svojich troch synov, aby ich upevnil  vo svornosti. Každému z nich prikázal, aby polámal jeden prút a potom všetky tri prúty naraz. Pointa bola v tom, že keď budú medzi sebou svorní, nik ich neporazí. Ale v tom momente, keď sa budú hašteriť o moc, nepriatelia ich ľahko porazia.

Došlo na Svätoplukove slová. Jeho synovia sa medzi sebou bili o moc. Ich nejednota zapríčinila rozpad zánik Veľkej Moravy.