Dnes konečne tv Markíza prišla s dvoma rozumnými reportážami:

a, kde sa ozvali zamestnanci DMK Bratislavy, že sa im vidí zbytočne mať respirátor v práci, keď sú sklom, a lanovou zátarasou oddelení od cestujúcich. Dokonca sa nedá sadnúť ani dopredu. Aj tak sa našli blbí cestujúci, čo šoférov bonzovali. Škoda že občania tak nie sú aktívni pri pomoci obetiam prepadnutia, týrania, ako pri žalovania na vodičov, ktorí sú ako bábiky v skle. Izolovaní od sveta. Takéto zamestnania, kde je to doslova týranie, je viacej.

Zrejme tu v bratislavskom DPM mali váhu odbory. Len tak ďalej. Bohužiaľ, veľké firmy majú stále návrh ako nejaký bežný radový zamestnaný človiečik z 5 mil bytostí. Ak by sa chcel takýto malý zamestnanec súdiť, tak by ho veľké firmy aj spoločenský zruinovali. A tomu nepomôže už nič, povesť sa nedá už opraviť, pokazená mienka tu bude navždy.

A druhý užitočný nápad – ktorý prichádzal od političky zo strany SAS, zrušiť celoplošné šikanózne a života ohrozujúce testovanie. Vláda Igora Matoviča, ona aj naďalej je, si spravila biznis tzv. testov – celoplošných. Je tu tzv. diera v zákone. Existuje Charta Práv Pacienta, ktorá nie je právne záväzná, ale funguje čosi ako súhrn práv ohľadom zdravotníckej starostlivosti v bohatej ponuke slovenskej justície. Bola však prijatá vládou SR a má nejakú tú právnu váhu, po slovenský. Čo je dobré pre vládu, zásadne je proti pacientovi. Nie? A to platí aj tu konkrétne pri násilnom celoplošnom testovaní, naháňaním ľudí buď alebo…

cit. z tejto charty:

Pacient má právo odmietnuť alebo prerušiť zdravotný výkon s výnimkou prípadov
ustanovených platnými právnymi predpismi.
3. Ak sa súhlas pacienta nedá získať a zdravotný výkon je nevyhnutný a neodkladný,
možno tento výkon urobiť aj bez súhlasu.

Odobratie vzorky z hĺbky nosnej sliznice je skutočný zásah do organizmu človeka. Zdravotníci čo to robia, stratia trpezlivosť, bdelosť pri odopieraní týchto vzoriek. Váha skafandru robí svoje. A tu dochádza aj ku porušovaní pracovných podmienok zdravotných zamestnancov, teda porušenie ich podmienok je vlastne aj ohrozenie zdravia aj života občana. V tomto prípade pri častom opakovaní týždennom odbere zo sliznice nosnej, môže dôjsť ku trvalému poškodeniu.

Ešte aj v trestnom práve ako je odobratie iba vzoriek dna a to sú iba vlasy a sliny, má obžalovaný právo na prítomnosť obhajcu alebo odmietnutie. Ak odmietne sa občan ísť dať testovať, musí rátať s dôsledkami – nevyplatenie nemocenského aj výpoveďou zamestnancovi. A ešte je to aj právo na ochranu zdravotného stavu.  Takže naše práva sú na zváženie vlády. A využila túto dieru v zákone. Človek sa nemôže tak celkom oprieť o chartu. Inak medzinárodné zmluvy majú prednosť pred našimi zákonmi.

Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z.Ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu

tak toto je na zváženie, tento odstavec tohoto vyššie napísaného zákona. Je príčinná súvislosť medzi násilným naháňaním ľudí na testovanie, kde dochádza ku mechanickému poškodzovaniu horných dýchacích ciest? Je príčinná súvislosť nakazenie zdravých občanov chorými? Tento zákon má právo obmedziť slobody, ale iba na nevyhnutnú dobu. A myslíte si, že násilné držanie obchodov, násilné testovanie ľudí? je nevyhnutná miera? Alebo je to iba čistá tyrania? A vnucovanie respirátorov zamestnancom na pracovisku? Nie je azda porušovanie ich práv a ešte aj poškodzovanie zdravia? A kde by to ani  nemuseli  mať? A je normálne mať zakryté ústa v prírode, pri športe? A kde si človek nabúrala imunitu? A nie je porušovaním zákona týranie deti v školách? nie som si istá či musia mať respirátory aj oni?

https://www.employment.gov.sk/sk/ministerstvo/NKSpreRPNnD/dokumenty.html, tento odstavec by sa na tieto rúška a respirátory mohol vzťahovať.

Všeobecný komentár č. 13 bol vydaný k čl. 19 Dohovoru o právach dieťaťa, pričom v zmysle tohto článku je pojem násilie vymedzený ako „všetky formy telesného alebo duševného násilia, ubližovania, zneužívania, zanedbávania alebo nedbanlivého zaobchádzania, trýznenia alebo vykorisťovania, vrátane sexuálneho zneužívania“. Pojem „násilie“ bol v tomto dokumente zvolený v súlade s terminológiou používanou v Štúdii OSN o násilí páchanom na deťoch z roku 2006, aby reprezentoval všetky formy ubližovania deťom uvedené v článku 19 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, napriek tomu, že skutočnú váhu majú iné pojmy používané na opis druhov ublíženia (telesné ublíženie, zneužitie, zanedbávanie alebo nedbanlivé zaobchádzanie, trýznenie a vykorisťovanie). V bežnej reči sa pojem „násilie“ často chápe len ako fyzické ublíženie a/alebo zámerné ublíženie. Výbor OSN pre práva dieťaťa však dôrazne prízvukuje, že pojem „násilie“ zvolený v tomto všeobecnom komentári sa nesmie interpretovať spôsobom, ktorý by znižoval dopad alebo potrebu riešenia nefyzických alebo nezámerných foriem ublíženia (ako napr. zanedbávanie alebo psychické týranie).

Aj vo Fínsku boli deti doma, ale vláda dohliadla na to, aby mali kvalitný internetový signál. Aj tam boli obmedzené aj práva detí. Ale neboli psychicky a fyzicky týrané ako sú tu.

A na záver: Marika Ritomská má už 13 ročné skúsenosti pomoci obetiam mobbingu. Kto má záujem riešiť svoj problém v pracovnom práve, môže jej napísať na tento mail: ritomskamaria@gmail.com