Blog Gabriely Závackej

V roku 1945 obžaloba voči Štefanovi Kanvyaiovi znela: Že zorganizoval nepokoje proti sovietskej armáde, pripravoval výbušniny, vykonával sabotáž. Darmo tvrdil, že sa nikdy nezúčastnil vojenského výcviku, nemal skúsenosti so strelnými zbraňami. Odpoveď znela:“Ale mohli by ste zbraň dostať, mohli by Vás prinútiť ísť na front a tak bojovať proti nám Sovietom. „

Odpoveď Kanvaia voči prokurátorke bola: „Príde čas, snáď nie dlho. Že si spomeniete na moje slová: Vy ste síce vojnu vyhrali, ale prehrali ste mier. Mňa neučili vraždiť, ale liečiť, zachraňovať životy. cit. str. 74 Poviem to teda Vám všetkým…,Štefan Kanvai, Lilium Aurum, 2010.Nabudúce iba strana a iniciálky mena autora. 

Štefan Kanvyai bol jeden z mnoho obetí, ktorým bolo na začiatku socialistického režimu ublížené. Terorizovaní boli vlastníci pôdy, veľkí podnikatelia, duchovenstvo, rodiny emigrantov, ktorí utiekli na západ, grecko-katolickí kňazi a iní.

Štefan bol obyčajný mladík z hlboko veriacej rodiny. Jeho otec bol remeselník v Komárne. Po matke bol maďarskej národnosti, jeho otec bol slovenského pôvodu. Učil sa veľmi dobré. Po absolvovaní gymnázia sa prihlásil na štúdium medicíny v Budapešti. Ale druhá svetová vojna mu tieto ušľachtilé ciele prekazila.

Nacisti vojnu prehrali. Sovietska armáda Slovensko oslobodila v roku 1945 od nemeckého teroru. A dá sa polemizovať, že komu priniesli oslobodenie a komu nové utrpenie. Sovieti túžili po pomste. A najviac sa vybúrili v Komárne a miestach, kde žili Maďari. A rok 1945 síce Slovákom a stredoeurópskym krajinám Rusi priniesli oslobodenie, ale pre niektorých sa začalo peklo na zemi. Osobné peklo. A osobné peklo sa začalo pre Štefana Kanvyaia. Chlapec mal smolu, lebo bol Maďar, pracoval v maďarskej fabrike, bol ideálna korisť po pomste túžiacich vojakov. Nebrali do úvahy, že vo fabrike zachránil životy robotníkov, nezaujímalo ich to. Keď už vedel, že ho odvelia do neľudských pracovných gulagov na Sibíri, Kanvyai povedal svojim strážcom, keď ešte bol iba na začiatku svojho niekoľkoročného utrpenia: „Ak by sme z väzenia ušli, dostali by sme sa do rúk slovenských partizánov, čakal by nás ešte horší osud. Títo, aby sa očistili pred Čechmi, zvaľovali vinu na Maďarov aj rozbitie Československej republiky – str. 75.Š.K(Tu mal Knavyai na mysli ČSR založené v roku 1918).

Autor Štefan Kanvyai ďalej živo opisuje svoju tŕnistú cestu na Sever, aká bolesť to musela byť pre neho aj jeho milovaných rodičov, súrodencov. V knihe píše aj o svojej prvej láske, ktorej cez plot väzenia dal do ruky odkaz pre jeho rodičov, že kam ho vedú. A odkaz aj dostali.

V knihe prirovnáva fašizmus a stalinizmus, píše čo prežíval. V niečom bol stalinizmus horší ako fašizmus. „Z fašizmu som sa dostál do ríše klamstiev. Vo fašizme boli plynové komory, tu je systematické ničenie ľudí“.str. 76,Š.K. Stalinskom zväze nemali ani problémy porušovať ľudské práva tých najslabších – detí. Mnoho ich bolo tiež poslaných tiež do gulagov. A Kanvyai vo svojej knihe ich opisuje ako armáda 12 až 15 ročných. Aj keď tam boli kruté podmienky – zemepisné, ľudské, v knihe opisuje aj niekoľko vzácnych ľudí, že v takom prostredí sa stretol aj s ľudskosťou. Dokonca v táboroch boli aj bývali prominentní Sovieti, stačilo však málo, aby sa znepáčili baťuškovi Stalinovi a boli neportovaní do toho pekla. V knihe sibírske gulagy prirovnáva ku divokému západu. Obyvatelia boli bývali trestanci, dobrodruhovia, aj takí, čo si chceli zarobiť – lekári, inžinieri, robotníci. Kanvyai gulag prirovnal tiež ku včelínu, rozdelil ich na kráľa, strážcov, trúdov a pracujúcich.

Konečne na slobode

V roku 1953 mal Kanvyai sen, kde sa mu zjavila panna Mária a povedala mu, že zvíťazí. A skutočne. Stalin toho roku zomrel, a všetkých zahraničných väzňov, ktorí prežili prepustili na slobodu. Osem rokov boli plné driny, útrpenia, dobrodružstiev, spoznal zvrátených aj dobrých ľudí, videl ďaleké kraje. Spoznal dobré aj zlé.

V knihe opisuje vznik komunizmu ako dôsledok ruského šovinizmu. Rok 1917 porazil cársky režim, ktorý aj napriek nedostatkom bol lepší ako ten čo prišiel v roku 1917. V Rusku nikdy nebol skutočný kapitalizmus. Bolo tam veľa pôdy, ale bez kapitálu, bez mechanizácii a skutočného vlastníctva. Rusko bolo zaostalé, aj napriek tomu, že ho v 17. storočí svetu otvoril Peter Veľký. Moc tam mali feudáli, bojari.

Základný pilier stalinského teroru bolo zatýkanie, odvlečenie nevinných, vymyslenie falošných obvinení, izolácia, špeciálne psychické mučenie. Mučenie ľudí spočívalo, že najprv si dôsledne preštudovali obžalovaného, dokonale ho spoznali. Na základe takto získaných vedomosti vypracovali body obžaloby akoby šité na mieru obete. A tak ju mučili, aby sa priznala. A mnohí nevinní sa priznali.

Sovieti poznali dokonale metódu hromadného zastrašovania, využili hrôzu vyvolanú prvými obeťami a dúfanie väčšiny.

V knihe ďalej cituje aj tureckého sultána Mehmeta:“Beda nám, keď sa zrúti ruské impérium, lebo aj nás pochová pod svojimi troskami.“str. 170,Š.K.

Prísne tajný archív KGB

Autor napísal 45 bodov z tajného archívu KGB. Ja uvediem iba jeden. Pri rekonštrukcii priemyselných objektov treba dávať pozor, aby priemyselný odpad bol vedený do tých riek, ktoré môžu slúžiť ako zásobáreň pitnej vody. str. 177, Š.K.

Podľa toho mal v pláne zničiť podrobené národy podobne ako Hitler po ukončení druhej svetovej vojny. Našťastie smrť Stalina oslobodila ľudí od teroru. Ani roky, ktoré prišli neskôr neboli ideálne, ale boli omnoho znesiteľnejšie. Aj keď sa porušovali ľudské práva. Vid Poľsko 80 roky, zavraždenie poľského kňaza.

Na záver: 

Svoj článok som napísala na základe knižky Štefana Kanvyaia. Jeho knihu mi aj s venovaním darovala jeho dcéra Zita Pleštinská.

https://www.mojakomunita.sk/web/zplestinska/blog/-/blogs/5241337 –

odkaz na rozhovor so Štefanom Kanvyaiom.