Blog Gabriely Závackej

Rozprávač: Mária Vargová Dezidera požiadala o pomoc, aby postrážil chlapca po pohrebe. Musela si niečo ešte v práci vybaviť.
MIšo Varga, syn: Ujo Deži, vyzeráte hrozne utrápene.
Dezider: Odpusť mi chlapče. Aj boh nech mi odpustí môj hrozný čin!
Mišo Varga: Ak sa tak budete trápiť ešte ochoriete.
Dezider: Moje trápenie ukončí iba priznanie, že som ti otca zavraždil!
Mišo Varga, syn: Nemá to cenu, iba tým ublížite sebe, aj mne. Lebo všetko sa oživí. Ja chcem si len otca pamätať ako sa o mńa staral.
Dezider: Farárov kázeň na pohrebe ma priviedla, že sa priznám. ak si svoj zločin neodpykám, skončím naveky v pekle. Ak aj farárovi poviem o vražde, nedá mi rozhrešenie, kým sa nepriznám. Ja chcem prijímať sväté prijímanie.
Mišo Varga: Ktovie, kde je môj otec?
Dezider: Preto sa musím priznať. Skypel vo mne hnev. Chcel som zabrániť, aby ťa týral!
Miško Varga, syn: Nespravil ste nič zlého. Chránil ste ma. Preto sa na Vás nehnevám, a neudal som Vás.
Dezider : Zabil som človeka. A nepovedal som to úradom. Už týždeň neviem spať. Som nepokojný. A často mávam výčitky svedomia. Roky som ho poznal. Musím nájsť pokoj v duši, aj keď viem, že pôjdem do väzenia.
Miško Varga, syn: Len to má trápi, že znova budem musieť ísť na políciu, súd. Ako predtým.
Dezider: Ak sa priznám, nebude nič také nutné, aby ťa volali na súd. Rovno odtiaľ idem najprv na spoveď a potom na políciu.
Rozprávač: Dezider a Miško sa dojímavo rozlúčili, keď prišla jeho matka domov. Dezider išiel rovno do kostola, kde sa bola možnosť každý deň od pondelka do piatku o tretej vyspovedať.
Dezider vošiel do spovednice/: Pochválen buď Ježiš Kristus, otče.
Spovedník: Pochválen aj tebe. Aké si spáchal hriechy, a kedy si sa naposledy spovedal?
Dezider /cítil vnútri veľké napätie/: Naposledy som sa spovedal pred dvoma mesiacmi..Spáchal som ťažký hriech otče, smrteľný.
Kńaz /vyzval Dezidera, keď bol dlho ticho/: Aký syn?
Dezider: Veľmi ťažký, otče. Bojím sa, že mi boh neodpustí.
Kńaz: Ak sa vyspovedáš, a urobíš pokánie, tak odpustí. Smrteľný hriech je zatajiť takéto konanie pri spovedi.
Dezider: Musím nabrať odvahu. Majte so mnou trpezlivosť.
Rozprávač: Kńaz iba znudene prikývol hlavou. Sebaľútosť, rôzne krivdy sa napočúval dosť, najmä od starých ľudí.
Dezider: Zabil som človeka.
Kňaz /ako by ho obliali vedrom studenej vody, prebralo ho to hneď: Ako zabil? Kedy?
Dezider: Minulý týždeň. Bol som na pohrebe, toho čo som zabil. A práve idem od jeho syna.
Kńaz: Ako ste ho zabil? Zrazil ste ho autom, nehoda?
Dezider: Zhodil som ho zo schodov. Dolámal si väzy. Na mieste bol mŕtvy. Ten prekvapený a vydesený pohľad na jeho tvári. Stále má to desí. A dnes na pohrebe sa to ešte zhoršilo.
Kńaz: Musíte sa ísť udať úradom. Iba tak nájdete pokoj. Prečo ste ho zavraždil?
Rozprávač: Dezider spovedníkovi vyrozprával smutný príbeh postihnutého Miška.
Kńaz: Chladnokrvná vražda to nebola. Do Miškovoho otca ste sotil, lebo Vás rozzúrilo, lebo týral syna. Hriech to je, lebo to nebolo v sebaobrane, keď sa nedá inak. Aj katechizmus dokonca dáva povinnosť chrániť ľudský život, aj za cenu, že sa tomu útočníkovi vezme život.
Dezider: A čo som mal robiť? Nechať ho tak? Volať políciu? Dovtedy by chlapca zamordoval.
Kńaz: Poznal ste svojho spolubývajúceho dobre. Mal ste skôr nahlásiť úradom. Alebo ste mal zostať podobu, kým tam Miško bude, zavolať sociálku, zabrániť.
Dezider: Dokonca aj jeho matka nebola proti nemu, ani sociálna pracovníčka. A ja som nemal možnosť vidieť rodičov, len cez Vianoce. Mám náročnú prácu na čas.
Knaz: Za to by Vás možno ani nemali odsúdiť do väzenia. Dosiahnete podmienku, nebol ste ešte súdne trestaný.
Dezider: Rozhrešenie mi nedáte, otče?
Kńaz: Až to oznámite úradom, vtedy Vám dám rozhrešenie.
Dezider: To budem už v base.
Kńaz: Nemám problém prísť aj tam, udeliť rozhrešenie aj sviatosť oltárnu vám udeliť. Ale vzhladom na povahu Vášho činu, by ste mal mať podmienku. Jediné, priťažujúce je, utiekol ste, a nepriznal ste sa.
Dezider: Bál som sa.
Kńaz: Nakoniec ste sa mi vyspovedal, a ste rozhodnutý sa priznať. Ak by ste tak neurobil, bolo by vám psychicky čím ďalej tým horšie.
Dezider: A kde je podľa Vás Pavol? V pekle, očistci?
Knaz: To neviem. Ale dôležitá je láska ku jeho synovi, ktorú mu prejavoval od detstva. A takého konania sa dopustil pod vplyvom alkoholu a ťaživých životných podmienok. Nie každý je schopný uniesť svoj kríž. Preto sú toľko samovrážd, depresii.
Dezider: Uľavilo sa mi. Napriek tomu čo ma čaká, pôjdem sa priznať. Ten pokoj, ktorý teraz mám v duši, stojí za to.
Rozprávač. Po duchovnom rozhovore v kostole Dezider išiel na políciu.
Deži: Dobrý deň, prišiel som sa priznať ku zabitiu môjho kamaráta….
Rozprávač: Pavol kamarát Dezider sa priznal polícii.

K O N I E C