Blog Gabriely Závackej

Filip Augustus 1165 – 1223

Vládol línii veľkých francúzskych kráľov z rodu Kapetovcov v 12. a 13. storočí. Filipov sen bolo vrátiť krajine lesk ako to bolo za vlády jeho predchodcu cisára Karola Veľkého. Prvé dve dekády jeho panovania boli poznačené vojnami s anglickými kráľmi z rodu Plantagenetovcov. Ukázal sa vo veľmi nepriaznivom svetle, keď počas zajatia udatného anglického kráľa Richard levie srdce sa spolčil z jeho chamtivým bratom Jánom Bezzemkom.  Negatívne je zobrazovaný vo filmoch o Robinovi Hoodovi.

1. francúzsky kráľ Filip

Zázračné uzdravenie

Dokonca ani neprajní kronikári nemohli napísať nič zlé o otcovi Filipa Augusta. Ľudovít VII. a jeho syn Filip boli ako panovníci úspešní, v súkromnom živote boli menej. Ľudovít VII mal prvú manželku, temperamentnú  a emancipovanú kráľovnú Eleonóru  Akvitánsku, ktorej správanie ho často privádzalo  do zúrivosti. Ako na smiech mu porodila iba dve dcéry, kým po ich rozvode anglickému kráľovi Henrichovi II., svojmu druhému manželovi porodila až piatich synov. Ľudovítova druhá manželka  zomrela. Zúfalý zo situácie, že nemá syna, oženil sa iba päť týždňov potom, čo pochoval svoju druhú ženu. Našťastie tretia manželka mu dala už vytúženého syna budúceho veľkého kráľa Filipa.

Sám Filip Augustus mal blonďavé vlnité vlasy padajúce na ramená. Po celý život bol nahladko oholený.  Bol slepý na jedno oko. Bol síce uhladený, ale aj prhký. V záujme svojej krajiny bol schopný sa znižiť ku špinavým intrigám.

Veľký strach o svojho syna prežíval na sklonku vlády, keď si so svojim synom vyšiel na poľovačku do hustého lesa. Mladý Filip sa zatúlal ďaleko od ostatných poľovníkov.  Keby ho o niekoľko hodín nenašli lesníci a neuložili do  postele, bol by zomrel na podchladenie. Napriek včasne poskytnutej pomoci bol vo vážnom stave. Zmárali ho vysoké horúčky. Zúfalý kráľ sa rozhodol iba ako súkromná osoba  s malým sprievodom na púť  do Cantenburry ku telesným pozostatkom sv. Tomáša Becketa, ktorému pred niekoľkými rokmi poskytol azyl. Spoločnosť mu robil rovnako starnúci anglický kráľ Henrich II., ktorého skromný príchod do Toweru prekvapil. Obaja strávili noc pri hrobe svojho spoločného priateľa na chladnej zemi. Za to obaja boli odmenení, po niekoľkých dňoch prišla radostná správa, že sa mladý princ Filip uzdravil. Zázračné uzdravenie vystriedala smutná skutočnosť. Starý Ľudovít začal podliehať  začínajúcej stareckej skleróze. Povinnosti postupne prenášal na svojho nedospelého syna Filipa. V roku 1180 zomrel obklopený milujúcou rodinou

2. Prvá manželka Filipa Izabela, ktorá zomrela po pôrode dvojičiek v roku 1189, ktoré zomreli spolu s ňou.

Posmešné chýry

Napriek 14 rokom sa kráľ Filip chopil vlády iniciatívne.  Ku zveľaďovaní jeho kráľovstva mu bránila veľká oblasť Normandia, Anjou a Main na severe Francúzska. Anglickí králi boli už vyše sto rokov vazalmi francúzskych kráľov pre spomínané územia, ktorým vládli. Keď sa z normanských vojvodov stáli aj anglickými kráľmi na svoju vazalskú povinnosť zabudli. Kráľ Filip ako jeho otec Ľudovít VII. viedol vojnu proti Henrichovi II. Zároveň sa neštítil ani intríg, aby spornú Normandiu znova získal pod kontrolu. Henrich II. mal problematických synov, ktorí bojovali medzi sebou. A kráľ Filip podporoval ich rozpory.  Priateľsky vzťah mal s princom Richardom, neskorším slávnym kráľom Richardom  Levie srdce. Ich vzťah sa stál terčom posmechu anglického kronikára Rogera de Howdena, ktorého Richard po otcovej smrti nepotvrdil v jeho funkcii. Roger de Howden vo svojom diele napísal: „francúzsky kráľ Filip a princ Richard spolu spávali v jednej posteli, jedli z jedného taniera.“ Vďaka tejto a podobným historkám v Howdenovej kronike anglicky a francúzsky kráľ sú známy ako slávni homosexuáli.

Odvrhnutá nevesta a odmietnutý ženích

Po napadnutí Jeruzalema sultánom Saladínom v roku 1187 celá Európa bola zhrozená.  Výzvu na križiacku výpravu prijali nemecký cisár Friedrich Barbarossa, anglický kráľ Richard a Filip Augustus, ktorý pôvodne nechcel opustiť  svojho malého syna Ľudovíta. Okrem toho bolo rizikom opustiť svoju krajinu na tak dlhé obdobie. Rastúci tlak zo strany cirkvi a šľachty nakoniec kráľa Filipa prinútili prijať výzvu na tretiu križiacku výpravu. Obaja panovníci Richard anglický a Filip Augustus  prezimovali na ostrove Sicília, lebo plavba v zime po rozbúrenom mori by bola veľkým hazardom. Už pohľad na ošarpanú francúzsku námornú flotilu podmieňovala ku posmeškom zo strany anglických vojakov.

V sicílskom kráľovstve žila Richardova sestra Johanna, vdova po sicílskom kráľovi. Vďaka čomu mohli križiaci bezproblémovo prezimovať na ostrove. Filip Augustus sa zaľúbil do Richardovej sestry Johany. Filip totiž pred prípravami na križiacku výpravu ovdovel. Mohlo tu vzniknúť aj manželstvo z lásky, keby ho neprekazil Richard levie srdce. Svoju milovanú sestru z Messiny poslal hneď preč. Dôvodom odmietnutia mohlo byť aj to, že  Richard a Filip boli svojím spôsobom bratia. Ich matky mali spoločného manžela  aj spoločných nevlastných súrodencov. Svojím spôsobom by to bola forma incestu.

Filip stále viac  naliehal na Richarda, aby sa oženil s jeho sestrou Alicou, s ktorou bol od útleho detstva zasnúbený. Richard vôbec nezamýšľal sa oženiť so svojou snúbenicou. Richard sa tajne zasnúbil s princeznou  Berengáriou Navarrskou, ktorú už miloval niekoľko rokov. Tesne pred príchodom jeho lásky francúzskemu kráľovi povedal, že sa s Alicou neožení, lebo bola milenkou jeho otca a mali spolu dieťa. Filip Augustus sa smrteľne urazil a povedal: „Ak sa neoženíš s mojou sestrou, nájdeš vo mne smrteľného nepriateľa.“ Richardovým odmietnutím sa zrútili Filipovi plány získať anglické dŕžavy pod kontrolu mierovou cestou. Ešte pred príchodom Richardovej snúbenice vyplával plný nenávisti do Sv. Zeme.

3. Kráľ Filip vo Svätej Zemi.

Predčasný návrat zo Svätej zeme

Tretia križiacka výprava bola už od začiatku odsúdená na neúspech, napriek ťaženiu početných vojsk troch veľkých európskych panovníkov – Richarda levie srdce, Filipa Augusta a nemeckého cisára Friedriecha Barbarossu. Sedemdesiatročný nemecký cisár sa utopil v rieke niekde v Turecku. Filip a Richard si vzájomne robili prieky. Navyše obaja panovníci takmer súčasne ochoreli na maláriu. Horšie na tom bol Richard anglický. Pretekali sa ako malí chlapci pri dobíjaní mesta, aby sláva bola jeho. Ako lepší veliteľ sa ukázal byť Richard, ktorý si po uzdravení a dobití mesta robil nárok na väčšiu vojnovú korisť. Nervozita sa stupňovala aj tým, že sultán Saladín sa neponáhľal s výmenou zajatcov. Moslimskí zajatci bránili križiakom postupe na Jeruzalem. Zanechať ich v meste  bolo riskantné a nákladné. Križiacka rada po porade rozhodla, že zajatcov popraví (v počte 3 500 posádky a ich rodín).  Proti sa postavil anglický kráľ, napriek tomu príkaz bol križiakmi vykonaný. Sfanatizovaní anglickí vojaci spolu s ostatnými križiakmi zabíjali zajatcov jeden po druhom.

Filip August mal už toho dosť. Jednak ťažko znášal nezdravé horúce podnebie a nemohol vystáť svojho bývalého priateľa anglického kráľa. Teraz neváhal použiť ani osočovanie na Richardovu adresu: že anglický kráľ ho pre územia vo Francúzsku chcel nechať zavraždiť.  Obaja panovníci si nemali čo povedať. Richard levie srdce ostal sa trápiť vo Svätej zemi sám a Filip Augustus sa vrátil do Francúzska, aby mohol získať Normandiu späť. Cestou domov sa zastavil v Ríme u pápeža, kde spolu s ukrivdeným Rogerom de Howden očiernili statočného anglického panovníka z hrozných vecí. Roger de Howden sa vďačne nezachoval ku svojmu novému kráľovskému priateľovi francúzskemu kráľovi. Práve vďaka nemu je dnes Filip Augustus známy ako bývalý milenec anglického panovníka.

Richarda anglického sprevádzala smola. So sultánom Saladínom uzavrel iba trojročné prímerie, podľa ktorého bol Kristov hrob a ostatné pútnické miesta voľne sprístupnené kresťanom. Po ďalšej chorobe z ktorej sa v  septembri v roku 1192 vystrábil, vydal na more. Jesenná búrka rozbila jeho loď o benátske pobrežie. Štvaný ako jeleň nesympatickým rakúskym vojvodom musel utekať cez nebezpečné Alpy, aby nakoniec padol do dvojročného zajatia nemeckého cisára, ktorý Richarda tiež nemal v láske. Toto vynikajúco hralo do karát strategickému Filipovi Augustovi. Spomenul si na svoje sklamania počas križiackej výpravy, hneď začal konať. Napísal list nemeckému cisárovi, kde mu ponúkal, aby anglického kráľa vo väzení zdržal čím najdlhšie. Počas toho chcel vojensky získať Normandiu späť. V tomto úsilí mu pomáhal anglický princ Ján Bezzemok, ktorý tužil sa stáť anglickým kráľom, do karát mu hralo aj to, že Richard nemal žiadneho potomka. Obaja zradcovia princ Ján a Filip uzavreli dohodu: Ján sa stane anglickým kráľom a za francúzskemu kráľovi pomôže s dobíjaním Normandie. Našťastie ich úsilie bolo zbytočné. Filip Augustus napísal lístok Bezzemkovi.“ Pozor, diaboľ je slobodný.“ Tak pekne sa vyjadroval o svojom bývalom priateľovi Richardovi po tom, čo ho prepustili zo zajatia za vysoké výkupné.

Vojna z Anglickom

Počas Richardovho zajatia v Nemecku v rokoch 1192-1194 Filip August získal asi tridsať normandskych miest. Richard získal za tri roky temer všetko o čo ho francúzsky kráľ podlo pripravil. Kým Richardova taktika bola otvorený boj, Filipova bola pálenie lodí v prístave v Dieppe, podmínovanie hradieb počas mierových vyjednávaní. Filip August utrpel porážku pri Gisors v roku 1197, jeho vojsko utekalo pred anglickým. Pod ťarchou brnení a ťažkých koní sa slabý drevený most prelomil a kopa rytierov sa utopila v rieke. Veľa nechýbalo, aby aj Filip francúzsky nebol medzi nimi. Okrem straty rytierov Francúzi stratili dôležité štátne dokumenty, poklady, peniaze.

Zásadný obrat v prospech Francúzska sa stala tragická udalosť, keď Richard levie srdce zomrel na jar 1199 na následky smrteľného zranenia. Richard po sebe mužských potomkov nezanechal. Jeho nástupcom sa stál Ján Bezzemok, ktorý prišiel o všetky územia vo Francúzsku. Filip Augustus v roku 1214 porazil anglického kráľa Jána Bezzemka. Kapetovskí predkovia mohli byť s Filipom spokojní. Mohol v pokoji dožiť tých pár rokov, ktoré mu ešte zostávali a zasvätiť ich naplno rozvoju svojej krajiny.

3. Druhá mapa ukazuje krajiny, ktoré Filip dobil.

Katari

Temnou kapitolou tohto veľkého panovníka sa stali kruté prenasledovania katarov na juhu Francúzska. Filip Augustus zo začiatku ignoroval výzvu fanatického pápeža Inocenta III., aby sa chopil zbrane a zničil katarov. Nakoniec podľahol pápežovmu stupňujúcemu sa nátlaku a vyslal svojho jediného milovaného syna Ľudovíta, aby povstane potlačil so všetkým, čo ku tomu patrí. Výsledkom bolo preliatie množstva nevinnej krvi žien a deti. Tí, ktorí prežili a nechceli sa vzdať katarského učenia, boli upaľovaní na hraniciach. To všetko sa stalo v roku 1209.

Spomína sa istá smiešna príhoda. Korunný princ Ľudovít bol veľmi cnostný muž. Počas choroby, na ktorú ochorel počas ťaženia mu bolo večne zima. Nepomáhalo nič. Jeho najbližší priatelia sa preto rozhodli,  že mu do postele dajú mladé radodajné dievča. Keď to Ľudovít zistil, jeho Plantagenetovský výbuch nevôle okúsilo ochotné dievčina, ktorá chmatla svoje šaty a utekala preč.

Zlomené srdce

V roku 1193 sa popri usilovnom snažení získať späť Normandiu stihol sa oženiť s princeznou Isombergou z Dánska, ktorú však hneď po svadobnej noci zavrhol. Dodnes si s tým historici lamu hlavu. Nevie sa či išlo o psychické príčiny, ktoré spôsobili impotenciu alebo o závažné infekčné ochorenie. Odvtedy sa snažil robiť všetko preto, aby ich manželstvo bolo anulované. Nechal zhotoviť falošný rodokmeň, aby na základe blízkeho príbuzenstva bolo ich manželstvo zrušené. Umiernený pápež Celestín bol proti, ale nerobil nič, keď sa Filip Augustus oženil v roku 1196 s milovanou a krásnou Agnesou Meránskou. Umierneného pápeža v roku 1198 vystriedal fanatický a ostrý Inocent III. Celý rok bolo Francúzsko pod cirkevnou kliatbou. Počas krátkych, ale šťastných rokov mu Agnesa porodila dva deti. Počas interdiktu kráľ Filip prehlásil, že by chcel byť mocný a zvrhovaný ako sultán Saladín. Nakoniec musel svoju lásku zapudiť. Od pápeža požadoval, aby jeho deti boli uznané za legitímne.  Zapudená Agnesa nevedela uniesť kruté odlúčenie od svojej lásky. V roku 1201 zomrela od žiaľu. Filip Augustus cítil ku svojej dánskej manželke ešte väčší odpor. Nechal ju uväzniť na hrade, a jeho jednanie ku nej hraničilo až s týraním. Vinil ju zo smrti svojej lásky. V roku 1213 ju povolal na svoj dvor do Paríža. Zrejme už chcel posledné roky dožiť v pokoji.

Filip Augustus často hovorieval, že jeho poddaní nesmú trpieť. Robil všetko preto, aby ich chránil pred bezprávím. Nechal vydláždiť v Paríži cesty. Podporoval rozvoj remesiel. Je zakladateľom parížskej univerzity Sorbonny, ktorá dnes patrí medzi najlepšie na svete. Jeho posledné roky ho obšťastňovala jeho rodina, v ktorej prítomnosti zomrel s úsmevom na perách v roku 1223.

Odkazy na internetové stránky obrázkov:

1. http://www.historum.com/members/labienus-albums-middle+ages-picture272-philip-augustus-france.html

2. http://en.wikipedia.org/wiki/File:IsabelladeHainault.jpg

3, http://en.wikipedia.org/wiki/File:Conquetes_Philippe_Auguste.gif

4. http://en.wikipedia.org/wiki/File:Ptolemais_%28Acre%29_given_to_Philip_Augustus_1191.png

bude to vyzerať škaredo. ale neviem sa prihlásiť do debaty aby som tak reagovala. dakujem za povzbudenia.