Blog Gabriely Závackej

Anglickí historici sa o kráľovnej Berengárie /nar. 1165 – 1230/ zmieňovali málo. Ako kráľovná nevstúpila na územie krajiny, ktorej vládla. Zlyhala, že Planthagenetovskej ríši nedala dediča. Píšu o nej, že vôbec nenaleží anglickým dejinám.

Jej otec bol Sanchez VI. – Múdry, navarrský kráľ, ktorý svojej krajine panoval tridsať rokov. Berengária  osem rokov vydatá za jedného z najmocnejších panovníkov Európy, anglického kráľa Richarda levie srdce. Po jeho smrti v roku 1199 žila ako vdova vo francúzskom meste Le Manche až do svojej smrti 1230.

Jazdecká socha Richarda levie srdce v Londýne a    
kráľovná Berengária

Detstvo

Berengáriini rodičia sa úprimne milovali, čo bolo na tú dobu zriedkavosťou. Kým ostatní manželia podvádzali svoje manželky, Sancho bol svojej verný. Svojím deťom dali slobodu pri výbere ich manželov. Keď kráľ Sancho v roku 1177 ovdovel, už sa nikdy neoženil. Berengária mala dvoch bratov a sestru. Starší od nej bol len Sancho, neskorší kráľ Sancho Silný. Mladší súrodenec Ramirez sa neskôr stál biskupom  a najmladšia Blanka sa vydala za grófa de Blois.

Berengária bola na svoju dobu pomerne vysoká /163 cm. V roku 1960 objavili jej telesné pozostatky v kláštore blízko Le Manche/. Bola štíhla, ale plných ženských tvarou. Mala husté vlnisté vlasy tmavej farby a rovnako tmavé oči. Bola považovaná za veľkú krásavicu.  Jej rodičia dbali, aby sa im deťom dostalo dobrého vzdelania.  V stredoveku bolo bežné, že šľachtici boli nevzdelaní. Pravdepodobne sa podpisovali troma križíkmi

Láska takmer na prvý pohľad

Berengária vyrastala v prostredí plnej rytierskej romantiky. Vedela pekne spievať a hrať na niekoľkých hudobných nástrojov. Jej otec usporiadúval rytierske turnaje, ktoré patrili ku najlepším v celom širokom okolí. Na turnajoch sa zúčastňoval aj sám princ Sancho. Okolo 1186 sa rytierskeho turnaja zúčastnil aj sám anglický princ Richard, neskorší anglický kráľ. Princ Richard a Berengária ku sebe pocítili vzájomnú náklonnosť. Pred vyše desať rokmi to bol navarrský kráľ, ktorý sa prihovoril anglickému kráľovi Henrichovi II., aby prepustil svoju rebelantskú manželku Eleonóru z väzenia.  Eleonóra ešte keď bola slobodná sa priatelila s manželkou kráľa Sancha.

Sancho bol nadšený z lásky svojej dcéry Berengárie ku anglickému princovi Richardovi. Cestu ku šťastiu zaľúbencov bránila prekážka, Richard bol od detstva zasnúbený s Alicou, sestrou francúzskeho kráľa. Budúcnosť pre oboch zaľúbencov nebola ružová.  Či mala Berengária čakať dlhé roky na sobáš s princom Richardom? Do úvahy prichádza skutočnosť, že princ Richard mohol sa tajne oženiť s Berengáriou, hoci manželstvo nemuselo byť naplnené. Bolo by to logickejšie.

Od roku 1187 – 1189 Richard sídlil v Gaskonsku, ktoré susedilo s Navarrou, aby bol pri svojej láske čím najbližšie. Rovnako aj Richard spolu s ňou zdieral nadšenie pre rytiersku romantiku.

V roku 1189 sa z princa Richarda stál kráľ Richard. Drvivú väčšinu zasvietil príprave na tretiu križiacku výpravu. V roku 1190 vyplával do Svätej Zeme. Predtým poveril svoju milovanú matku Eleonóru, aby v jeho mene išla požiadať o ruku Berengáriu. V nasledujúcich mesiacov sa obe terigali cestami necestami, až kým nedošli cez celé Taliansko do Palerma. Richard svoje úmysly oženiť sa s Berengáriou chcel francúzskemu kráľovi oznámiť až na Sicílii. Obával sa, aby pre zrušenie zásnub so sestrou francúzskeho kráľa, nestroskotala križiacka výprava.  Nahnevaný francúzsky kráľ sa už nemohol vrátiť domov, ale pokračovať v ťažení. Urazený Filip Augustus vyplával na more, nechcel vidieť budúcu manželku anglického kráľa.

Bolo to radosti, keď sa kráľovská rodina vzájomne zvítala. Pre žiaľ Richarda, jeho sestry Johanny a Berengária Eleonóra ich opustila už po štyroch dňoch, mala naponáhlo, pretože musela hájiť synove záujmy v Anglicku.

Navarský kráľ Sanchez VII., bol brat Berengárie Navarskej. Bol dobrý priateľ Richarda levie srdce.

Svadba na  Cypre – Ostrove lásky

Richard a Berengária nemohli čakať, kým sa skončí Veľkonočný pôst. Zosobášiť sa chceli na niektorých gréckych ostrovov.  Veľká flotila anglického kráľa vyplávala začiatkom apríla na more.  Loď anglického kráľa bola na čele veľkej flotily, za ním bola loď jeho milovanej sestry a snúbenice. Na čistej belasej oblohe sa odrazu objavili ťažké mračná.  Strhla sa silná búrka a vietor. Kráľ Richard podráždený z morskej choroby našiel útočište na ostrove Rodos. Úľavu vystriedal veľký strach o svoju snúbenicu a sestru, ktorých loď odvialo nevedno kam. Spolu s nimi zmizli aj 23 ďalších lodí. Kým Richard bol aspoň v bezpečí,  Berengária a Johanna prežívali krušné chvíle. Berengária bola statočnejšia, utešovala Johannu, ktorá ako jej brat, trpela morskou chorobou. Veľmi sa obávala o snúbencov život. Sotva však búrka prestala, číhalo na nich ďalšie nebezpečenstvo a to v podobe miestnych pirátov.

V kaplnke sv. Juraja na tomto hrade sa Richard a Berengária zosobášili

Ráno 6. mája panovala veľká radosť. Richard sa zvítal so svojou snúbenicou a sestrou po týždňoch mučivého strachu jeden o druhého. Po ovládnutí hlavného mesta Cypru sa začali prípravy na veľkolepú svadbu Kráľovský pár sobášil dvorný kaplán Nikolás. Možno, že tento sobáš na Cypre bol iba pripomenutie si manželských sľubov. Pravdepodobne Richard a Berengária manželstvo uzavreli už tajne, keď Richard bol iba princ.  Korunováciu novej anglickej kráľovnej vykonal biskup z Normandie. Berengária bola oblečená v bielych šatách a so závojom, bola stelesnením jednoduchej elegancie. Oblečenie Richarda levie srdce pripomínalo výklad šperkov v zlatníctve. Keď bol  veľkolepo a gýčovo oblečený do červene a zlata.

Svätá Zem a návrat

Začiatkom júna pristála veľkolepá anglická flotila pri meste Akkon. Ako prvý z lode vystúpil kráľ Richard. Z bezpečnostných dôvodov jeho manželka a sestra sa plavili ďalšou loďou.  Francúzsky kráľ Filip zobral Berengáriu Navarskú na ruky, aby si nezašpinila  šaty v mokrom piesku, keď jej čln dorazil ku brehu.  Pri pohľade na krásnu a milú kráľovnú Berengáriu nemohol cítiť hnev.

Prvé týždne boli kráľovskí mladomanželia spolu. Berengária sa starala o svojho nemocného manžela, ktorý počas svojej choroby dobil mesto Akkon. Po víťazstve a odchode francúzskeho kráľa sa Richard vydal smerom  na Jeruzalem. Milovanú manželku a sestru nechal v meste. Kráľ Richard si obe svoje dámy povolal do dobitého mesta Jaffy po niekoľkých mesiacoch odlúčenia. Hlavný cieľ križiackej výpravy sa nepodaril – neoslobodili mesto Jeruzalem. Ešte koncom septembra roku 1192 svoju manželku a sestru posadil na loď, aby na neho počkali v Ríme. Mal smolu. Jeho loď stroskotala neďaleko Benátok, a zimou uštvaného a chorľavého Richarda  zajali pri Viedni. Takmer dva roky bol v nemeckom zajatí.

Kráľobná Berengária tesne pred hysterickým záchvatom, keď sa dozvedela, že jej manžel Richard padol do zajatia /maľba pochádza z roku 1850/

Tajomné odcudzenie sa

Keď Richarda zajali, aj kráľovnej Berengárii a Johanne hrozilo nebezpečenstvo zo strany nemeckého cisára. Požiadali pápeža o ochranu. Na proti do Ríma im prišla kráľovná Eleonóra. Všetky tri kráľovné sa vrátili do Normandie. Tu sa cesty oboch švagrín a priateliek rozdelili. Johanna sa vydala za grófa z Toulouse,. Manželstvo s grófom z Toulouse jej prinieslo iba bolesť a sklamanie.

Kým v Anglicku výkupné zhromažďovala kráľovná Eleonóra, v Normandii a Akvitánsku to bola Berengária. Nakoniec sa im podarilo nazhromaždiť dosť peňazí, aby kráľ Richard mohol byť prepustený.

Nie sú spoľahlivé historické správy, prečo došlo ku odcudzeniu sa Richarda a Berengárie. Richard celých päť týždňov čakal pri normandskom pobreží na niekoho. Azda na svoju manželku, alebo na nepriateľských Francúzov?  Po piatich týždňov sa za búrlivého nadšenia svojich anglických poddaných vylodil pri Sandwichi. V apríly bol slávnostne druhý krát korunovaný za anglického kráľa, Berengária však nebola po jeho boku. Trvalo to dlhé mesiace, pokiaľ sa Richard a Berengária znova zvítali v roku 1195. Čo sa stalo?

V životopise sv. Huga biskupa z Lincolnu sa spomína, že Richard levie srdce bol neverný svojej manželke, za čo ho ten svätý biskup napomenul, keď ho navštívil v roku 1195 počas vojny s Francúzskom. Iné zlomyseľné ohováračky spomínajú, že Richard usporiaduval orgie. Richard sa vrátil ku svojej milovanej žene, ktorej tak ublížil. Ona mu odpustila.

Richard v roku 1196 za svojho nástupcu ustanovil svojho synovca Artúra, lebo Berengária mu zatiaľ neporodila ani dcéru. Po jeho smrti mohla trón zdediť aj dcéra, lebo v Anglicku neplatil Salický zákon.

Intrigy vicomta z Limouges

Po definitívnom víťazstve Richarda levie srdce nad francúzskym kráľom Filipom v roku 1199 zhromaždil asi sto žoldnierov. Hlavným dôvodov ťaženia proti vicomtovi Ademarovi z Limouges boli jeho vlastizradné vyjednávania s francúzskym kráľom. Ďalší dôvod bolo dlhoročné neplatenie daní, napriek niekoľkým upozorneniam anglického kráľa. V historických prameňoch sa uvádza ako dôvod nájdenie antického zlatého pokladu, ktorý vikomt odmietol vydať anglickému kráľovi. Toto tvrdenie stredovekých kronikárov skôr patrí do sveta legiend, než do histórie.

Richard levie srdce ako 42 ročný zomrel pod  hradom Limouges na zranenie šípom 6. apríla 1199. Richard chcel hrady vicomta z Limuges zrovnať so zemou. Možno okrem týchto dôvodov mal Richard svoje osobné. Možno to súvisí s tým, že kráľovná Berengária odmietla sa vrátiť ku svojmu manželovi, keď sa vrátil zo zajatia domov. Niektorí historici spomínajú, že na príčine odcudzenia sa kráľovského páru mohli byť posmešné klebety o Richardovej náklonnosti ku mužom. Alebo ešte horšie, že mal rád malých chlapcov. Richard skutočne päť týždňov kotvil pri Normandii, kde asi čakal na svoju manželku, ktorá  neprichádzala. A z pomsty bol potom svojej manželke neverný, keď nestála po jeho boku v náročných chvíľach /poníženie z nemeckého zajatia, vojna s Francúzskom/.

Prsty v tých osočovaniach mohol mať aj práve vicomt z Limouges, lebo vojenský Richarda nebolo možné premôcť. Väčší osoh malo pošpinenie Richarda levie srdce  v jej očiach, než jej zabitie. Keď ani to nevyšlo, tak vicomt z Limouges poštval proti nemu zúfalého mladého chlapca, ktorý ho nakoniec zavraždil. O necelý rok Richardovu smrť pomstil  jeho syn Filip, keď vicomta zavraždil.

Letecký pohľad na opátstvo Fauntenvraud vo Francúzsku, kde je pochovaný kráľ Richard

Vdova

Smrť Richarda levie srdce najviac zdrvila jeho tri ženy, ktoré najviac miloval: matku, manželku Berengáriu a sestru Johanna, ktorá zomrela iba pár mesiacov po milovanom bratovi. Johanna ušla od svojho surového a hazardného manžela, aby hľadala ochranu u brata. Keď sa dopočula o bratovej smrti, tak to malo zlé následky pre jej tehotenstvo. Porodila chlapca Richarda, ktorý zomrel iba niekoľko hodín po svojom narodení a po niekoľkých dňoch ho nasledovala aj  Johanna. Krátko pred smrťou sa stála mníškou v kláštore Fantenvraurld.  Berengária sa uchýlila do normandského mesta Le Manche, kde sa stála známa ako Dáma z Le Manche. Zo začiatku mala existenčné problémy, lebo jej švagor, anglický kráľ Ján jej odmietol vyplatiť penziu, ktorá jej ako bývalej anglickej kráľovnej a vdove patrila. Nebolo azda väčším utrpením pre Bezzemka, keď musel niekomu niečo hradiť. Berengária sa tak obrátila na pápeža, ale to nepomohlo. Francúzsky kráľ Filip mal v sebe toľko gavalierskosti, že jej udelil mesto Le Manche ako vojvodstvo.  Až nový anglický kráľ Berengárii vyplatil všetku penziu, ktorá jej dosiaľ prináležala.

Kráľovná Berengária sa stala mecenáškou vzdelania. Okrem toho robila charitu medzi chudobnými. Zároveň sa stála aj zmierovateľkou znepriatelených strán v miestnej biskupskej diecéze. Radosť jej urobilo, keď sa jej najmladšia sestra Blanka vydala za grófa Tibauda z Bloise, obe sa vzájomne navštevovali. Blankine manželstvo bolo síce šťastlivé, ale veľmi krátke. Ovdovela iba rok po uzavretí manželstva. Nakoniec Blanka zomrela ani nie 50 ročná v roku 1223. O niekoľko rokov neskôr zomrel aj Berengáriin brat Sancho, navarský kráľ. Pamiatke svojho manžela Richarda levie srdce zostala verná. V roku 1225 začala stavať kláštor Epau, kde bola po svojej smrti v roku 1230 pochovaná. V 20. storočí jej telesné pozostatky preniesli do katedrály sv. Juliany.