Blog Gabriely Závackej

Žofia Bosniaková  – dobrodinka zo Šuran

nar. 2.6.1609 Šurany – zom. 28.4.1644 Strečno

Rodina

Žofiini rodičia boli Tomáš Bosniak kapitán hradu Fiľakova a ďalších hradov a matka Mária. Súrodenci boli Tomáš, Štefan – ten sa stál biskupom, Judita a Magda. Výnimočne na rode Bosniakovcov nebola len ich udatnosť, ale aj to, že príslušníci tohto rodu sa hlásili ku slovenskej národnosti.  Pradedo Žofie Bosniakovej Marek Bosniak bol v roku 1529 vymenovaný cisárom za verné služby kapitánom v sv. Jure.

Bosniakovci viedli svoje deti ku zbožnosti,  skromnosti a ku schopnosti spravovať svoj majetok . Žofia bola zo súrodencov najzbožnejšia. Od mala pomáhala každému kto to potreboval. Okrem týchto prednosti bola i nesmierne krásna a inteligentná. Keď už bola podľa terajšej doby schopná na výdaj / 15 rokov /, začali sa uchádzať o jej ruku šľachtici. Podľa terajších zvykov sa patrilo najprv požiadať o súhlas rodičov dievčaťa, či jej smú dvoriť a až potom samotnú dcéru. Rodičia odmietali, považovali ju na výdaj príliš mladú. Nakoniec sa šťastie usmialo na šľachtica Michala Šeréniho, ktorý mal panstvo na Morave. Tomášovi Bosniakovi sa Michal Šeréni povzdával ako vhodný manžel pre jeho jemnú dcéru, hoc Šeréni mal už po 40 ke. S jeho otcom boli veľmi dobrí priatelia. Matka a Žofia sa zo začiatku postavili proti tomu, Žofia ako každé mladé dievča snívalo o mladom a peknom manželovi. Nakoniec ako dobrá dcéra vyhovela otcovmu želaniu. Po čase si Žofia  Michala Šeréniho  obľúbila. Vo februári roku 1625 sa vydala za Šeréniho.  O necelý rok mladistvá Žofia ovdovela a vyšla z tohto manželstva bezdetná. Čoskoro sa musela vrátiť domov do Šurian, lebo už bola vyčerpaná útokmi svojho lakomého svokra, ktorý si robil nároky na bratov majetok. Žofia neznášala hádky a radšej ustúpila než by sa mala sporiť. Okrem toho, život jej tam strpčovali zloprajnici, ktorí o nej šírili klebety, že je čudáčka. Narážali na jej návštevy medzi  poddanými na panstve.

Sotva sa spamätala zo smrti manžela v rodných Šuranoch, zomrela jej milovaná matka. Aj jej otec po jej smrti hľadal útočisko v práci. Neustále cestoval z hradu na hrad. Žofia prevzala starostlivosť a výchovu o mladších súrodencov. Jej otec si uvedomil, že toto nie je život pre mladé dievča. Uvažoval, že jej nájde nového manžela. Príležitosť nenechala na seba dlho čakať. Na hrad Šurany zaútočili Turci. Dokonca láskou k nej zahorel i turecký beg Abdul, ktorý vykríkol: „Na hrad! Ideme za krásnou Žofiou!“ Tento útok bol zamilovanému begovi osudný. Bosniak so svojím vojskom nad ním vyhral takým spôsobom, že nechal zatopiť Turkov a potom ich chcel pobiť.  K víťazstvu mu dopomohol príchod mladého Františka Vešeléniho. Samozrejme, že padol peknej Žofii do očka. Vekovo bol nakoniec vhodnejší pre ňu, než Michal Šeréni.

V roku 1630 sa Žofia a František Vešeleni zosobášili. Presťahovali sa do pekného kaštieľa v Tepličke nad Váhom, kde sa jej narodili obaja synovia: Adam 1630 a Ladislav 1633.

Neverný František Veselény?

V roku 1634 zomiera Žofiin otec. Akoby to nestačilo, začínajú tú aj vážne manželské problémy. Žofia niesla ťažko dlhodobú neprítomnosť svojho manžela. Možno to nemusela byť nevera zo strany Františka. František ako vojenský hodnostár mal veľa povinnosti, ktoré mu dovoľovali byť pri milovanej žene a deťoch len málo. Príčinou častej Františkovej neprítomnosti  podľa niektorých historických správ bola Mária Sečianska, známa ako Muranská Venuša.

Mária Sečianska bola rovnako skazená ako aj krásna. Bola si vedomá, že zvedie každého muža v Uhorsku. Rozhodla sa, že to práve bude František Veseléni. Zlákala do manželstva i najmocnejšieho šľachtica v Uhorsku – Gabriela Betléna. Lenže títo obaja spolu dobre nevychádzali. Povrávalo sa, že na druhý svet Betlénovi dopomohla práve Muranská Venuša. Keď bola rozhádaná s Betlenom, rozhodla sa, že zvedie Vešeleniho. Bola zúfalá, keď sa s ním nemohla stretnúť. Keď jej jeden dragún povedal kadiaľ pôjde Veselenyi, hneď dorazila na miesto kadiaľ prejde. Jej vojaci v maskách prepadli koč. Vtedy mal Vešeleny tu česť spoznať Muranskú Venušu osobne. Jej obraz ako sedí na čiernom koni, v modrých šatách a s vlasmi čiernymi vlasmi rozpustenými  sa mu vryl do pamäti. Čoskoro bol Vešeleni v jej osídliach lásky. Svoju dobrú a cnostnú ženu a deti zanedbával. Dokonca Žofii navrhol i rozvod, ale keď videl ako ju ranil, oľutoval to. Podlá Mária Sečéniová ich nenechala na pokoji, Františka ako siréna lákala k sebe.

Či je pravda, že tak František ublížoval svojej žene, to nevieme. Historické materiály nie sú v tejto otázke jasné. Isté je, že František sa so Sečeniovou oženil necelý rok po Žofiinej smrti v roku 1645. Manželstvo mu so Sečeniovou veľké šťastie neprinieslo. Posledné roky svojho života bojoval za uhorské stavy, na ktorých stranu ho zlákala Mária.

Nadprirodzené javy

Sú veľa skutočnosti, ktoré v živote Žofie majú nadprirodzený charakter, až človek má problémy rozlíšiť, či je to pravda alebo nie. Jednou z udalosti zo života tejto vzácnej ženy je, že bola schopná prejsť cez vodu, bez toho, že by si zmočila nohy.

Najväčší zázrak sa stál v roku 1678, keď cisárske vojsko obsadilo Strečiansky hrad. Víťazným vojakom neprekážalo dokonca ani lúpiť hrobky. Boli však prekvapení, keď v rakve uvideli neporušené telo Žofie Bosniakovej.  Najnovšie vedecké metódy vylúčili, že telo Bosniakovej sa zachovalo vďaka vápnu, kde potom jej telo cisárski vojaci hodili. To len potvrdzovalo, že to bolo nadprirodzeného charakteru.

Historické pramene za života Žofie opisujú, že Žofiu desil duch zomrelej Alžbety Bathoryovej, ktorá  zomrela, keď mala Žofia okolo 5 rokov. Peter Pázmaň, uhorský prímas bol presvedčený, že práve boh zoslal cnostnú Žofiu  Bosniakovú, aby svojimi dobrými skutkami vniesla medzi ľudí lásku a pokoj, o ktorý ich pripravila zvrhlá Bathoryová. Peter Pázmaň bol i rodinný priateľ Bosniakovcov.

Alžbeta Bathoryová zomrela preklínajúc celý svet. Svedkovia na hrade Čachtice tvrdili, že to jej nepokojný duch blúdi po hrade. Svedkovia dokonca po jej zjavení cítili prítomnosť síry. Zjavenie opisovali ako smrťku oblečenú v čiernych drahých šatách.

Žofia Bosniaková však mala súčasníčku dosť podobnú Bathoryovej. Volala sa Anna Rosina Listiusová a bola manželkou Thurza, ktorý bol v blízkom pribuzenstve Juraja Thurzu, toho istého, ktorý nechal doživotne uväzniť Bathoryovú. A.R. Lustiusová tiež chytala dievčatá a kántrila ich, ale nie v takom rozsahu ako Bathorička. Navyše Bathoryová a Lustiusová boli dobré priateľky. Lustiusová ju navštívila za jej života v Čachticiach. Takže Bathoryová mala nasledovníčku, ktorá pokračovala v jej zločinoch.

Úvahy o začatí svätorečenia

V roku 1729 bolo Žofiino telo prevezené zo Strečianskeho hradu do kostola v Tepličke nad Váhom. Koncom 90 tich rokov 20. Storočia vyzval kardinál Ján Chryzostom Korec Vatikán, aby sa začal proces blahorečenia o Žofii Bosniakovej.