Založ si blog

Načo vysoké školy?

Načo vysoké školy?

Tento nie veľmi optimistický názov zobrazuje neutešenú skutočnosť pre mnoho absolventov škôl a tých, ktorí končia vysokú školu z hľadiska uplatnenia na trhu práce. Táto problematika však nevznikla s hospodárskou krízou. Bola tu skôr o vyše pätnásť rokov. Počas krízy sa len prehĺbila.  Problematika zamestnania sa vysokoškolákov trvá vyše 15 rokov. Vysokoškolskí vzdelaní ľudia tvorili v tom čase okolo 9  percent. Terajšia vláda chcela tento počet zvýšiť, tak vydala zákon o vysokých školách, aby prijímali viac študentov do prvého ročníka. Čím viac žiakov daná fakulta príjme, tým viac peňazí dostane zo štátneho rozpočtu. Určite nejednému študentovi štvrtého ročníka na strednej škole poskočilo srdce od radosti. Týmto za zvýšili šance na jeho prijatie na VŠ. Na jednej strane sa splnil sen viacerým študentom zo stredných škôl. Na druhej strane začala klesať i kvalita vzdelávania. Skôr vysokoškolský profesor naučí viac, keď ma na seminároch menej žiakov, môže sa im viac venovať, než keď má na hodine okolo tridsať žiakov. Napr. Fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach:  taká prírodovedecká fakulta. V roku 1991 nastúpilo okolo 30 študentov do prvého ročníka, z nich  okolo 12 sa dostalo ku promóciám. Teraz je príjem žiakov omnoho vyšší.  Právnická fakulta. V roku 1995 končilo právnickú fakultu okolo 60 študentov. V roku 1996 právnická fakulta prijímala už 100 študentov. V roku 2000 prijali okolo 180. A dokonca v roku 2003 vraj to už bolo okolo 300 študentov. Podobne takto konala väčšina vysokých škôl a univerzít na Slovensku. Takže bolo logické, že sa trh v niektorých odboroch nasýtil behom niekoľkých rokov. Napr. na Slovensku sú štyri právnické fakulty. Keď  si vyrátame, že každá fakulta príjme ročne okolo 200 študentov, 200 vynásobíme 4 a výsledok je 800. Lekárske fakulty sú okolo 4 na Slovensku. Pedagogické fakulty asi 3.

A ďalší negatívny jav sa prejavil po vyše desiatich rokov. Trh práce sa najmä v humanitných odboroch nasýtil, najmä v menších mestách. A teraz už aj v Bratislave. Dodnes je na Slovensku okolo 33, z toho sú súkromné vysoké školy 10. Problém nie je v počte vysokých škôl, ale skôr v ich zložení fakúlt a počtom žiakov. Každý rok sa zvyšuje počet absolventov vysokých škôl. Ako už bolo spomínané, že pracovný trh sa nimi nasycuje.  Samotná hospodárska kríza ten problém len prehĺbila. Počas nej prišlo o prácu desaťtisícky ľudí.

Problém zamestnať sa mimo Bratislavy bolo absolventom právnických fakúlt. Najaktraktívnejšie miesta pre absolventov práva je na súde alebo u advokáta, notára, exekútora. Na miesto vyššieho súdneho úradníka na súde na jedno miesto hlásilo okolo desať ľudí.  V Košiciach fungujú asi štyri stovky advokátskych kancelárií, a ďalšie desiatky exekútorských a notárskych kancelárií. Skutočnosť je taká, že majitelia týchto kancelárii sú buď samy, alebo zamestná absolventa práva príbuzného alebo známeho. Majiteľ advokátskej kancelárie má väčšie právo prijať koho chce na rozdiel od štátnych inštitúcii, v ktorých sa výberové konanie robí len formálne. Takéto miesta sú už dopredu obsadené. Táto prax v štátnych inštituciách sa za posledné roky na Slovensku príliš rozbujnela. Ako to odznelo v publicistickej relácie Paľba /Markíza/, že zamestnanie sa vybavuje po protekcii, nie hľadá. Našťastie sú i štátne organizácie, ktoré svedomito dodržujú zákonný postup pri výberovom konaní. Ale ich nároky vzhľadom na veľký počet záujemcov /veľká nezamestnanosť/ sú veľmi vysoké. A absolvent školy nemá takmer žiadnu šancu oproti tým, čo majú niekoľko ročnú prax.

Mám jednu známu, ktorá ukončila právnickú fakultu v Košiciach, pracovala niekoľko rokov ako právnička. Potom odišla na niekoľko rokov do zahraničia. Neusadila sa na Východnom Slovensku /nemohla si tam nájsť prácu/, ale do prosperujúcej Bratislavy. Dokonca aj v samotnej Bratislave, už nie je tak ľahké zohnať prácu pre absolventov práva. Dokonca aj ona so svojou niekoľkoročnou praxou to také jednoduché nemala. Prácu si našla asi po piatich mesiacov. Advokátske kancelárie v Bratislave sú naozaj spoločnosti, kde sú zamestnaní i 20 až 30 advokátov. Kým v Košiciach pri počte advokátskych kancelárii sú takéto veľké spoločnosti možno na počte jednej ruky. Väčšinou advokátov v Košiciach nezamestnávajú nikoho, alebo maximálne jedného koncipienta /absolventa práva/. Dokonca ja som sa stretla s prípadmi, že nezamestnávali ani sekretárku..

Po vypuknutí hospodárskej krízy nie je už v Bratislave výnimkou, že advokátske kancelárie zvýšili svoje nároky na absolventov práva. Niektoré spoločnosti  požadujú ukončené doktorandské štúdium.

Jeden čas to nevyzeralo ružovo ani s absolventmi lekárskych fakúlt. Čo mohlo byť asi pred piatimi rokmi. Šanca zamestnať sa medikom zvýšila po tom, čo mnoho lekárov najmä z traumatológie, ARA odišlo pracovať do zahraničia. O niekoľko desať rokov hrozí, že nebudeme mať zubárov. Zubári starnú a odchádzajú do dôchodku. A nie sú tú medici, aby nastúpili na ich miesto. Vraj náklady na študenta medicíny – odbor zubárstvo stojí veľmi veľa. Sú mnoho dedín, z ktorých musia ľudia cestovať za obvodným lekárom do mesta, alebo do väčšej dediny, kde ten obvodný lekár je, za každou somarinou. Lenže navýšenie počtu takýchto lekárov by bolo len zvyšovanie výdavkov zdravotných poisťovní.

Dosť neružovú situáciu to majú i absolventi pedagogických fakúlt. Vyhovárať sa na hospodársku krízu by v tejto situácii bolo nepatričné. Hlavnou príčinou toho je, znižujúca sa populácia obyvateľstva. Pre túto skutočnosť sa museli zatvoriť desiatky základných a stredných škôl. Kde nie sú žiaci, nemôžu byť ani školy.

V publicistickej relácii Paľba, ktorú vysiela Markíza sa uviedlo, že nezamestnanosť absolventov stredných a vysokých škôl v roku 2008 bola v počte 18 000, v roku 2009 už to bolo 30 000.

Súčasný Euro komisár Maroš Šefčovič uviedol, že v najbližších rokoch sú vychytené odbory v informatike, jazyky. Ďalej uviedol, že tento jav nie je možné jednoznačné predvídať na dlhšie obdobie.

Pravicová vláda pod vedením prvej dámy v poste ministerského predsedu /Iveta Radičová /bude musieť veľa naprávať po predošlej neschopnej vláde Róberta Fica. Medzi nimi je i nezamestnanosť absolventov vysokých škôl. A verme, že táto nová vláda bude úspešná. V skupine sú dvaja vodcovia, jeden je formálny a mocenský, v prípade novej vlády je to pani Radičová, potom je tu druhý vodca, neformálny, ktorého úlohou je riešiť konflikty a dávať riešenia k jednotlivým problematikám. V prípade je to p. Figeľ, ktorý  je známy ako úspešný diplomat, ktorý sa zaslúžil výraznou mierou o prijatie Slovenska do EU.

Ako to odznelo už v spomínanej Paľbe, že sa až pesimistický hovorí o mladej populácií ako o stratenej generácii. Ktorá miesto toho, aby bola žiadaná, je nepotrebná. A že vysokoškolský diplom má fakticky nulovú cenu. Teda mladí ľudia nadarmo obetovali päť – šesť rokov svojej mladosti štúdiu?  Nanešťastie súčasná situácia je nepriaznivá pre veľa ľudí. A nemálo ľudí sa pýta, načo toľko vysokých škôl? Oplatí sa vôbec študovať, keď si aj tak nezoženiem prácu? Ale študovať sa oplatí. Boli časy, keď bola maturita raritou, potom sa maturita stála samozrejmosťou. Tak ako dnes vysoká škola je samozrejmosťou pre dnešnú mládež. Lebo kto je viac vzdelaný, má väčšiu šancu na uplatnenie, než ten čo ju nemá. A mladý človek v takých pomeroch by mohol mať komplexy z toho, že on nemá vysokú školu, a väčšina jeho kamarátov má. Nuž taká je doba, že nároky stúpajú.

Najistejšie to majú tí, čo sa rozhodnú podnikať v pohrebníctve, tí budú mať robotu vždy. Je logické, že v tomto odbore nemôže pracovať každý, nie?

Treba si naozaj dávať pozor čo si želáte, splní sa to. ..

03.03.2022

Tento článok nadviažem na ten, aby vydali Smernicu, aby obyvatelia boli chránení pred agresivitou v priamom prenose zasadanie NR SR, alebo tlačovky. A psychické zastrašovanie TV Noviny Markíza. Keď som začala v roku 2001 študovať na právnickej fakulte v Košiciach, telefonovala som si so spolužiačkou. Mala depresiu, lebo táto škola bola ťažká, aj keď sme iba začínali. [...]

Prečo obnovenie konštitučnej monarchie na čele s Habsburgovcami?

02.03.2022

Je to skôr fiction, než reality. Ale idem zo svojho pohľadu to napísať. Poslední Habsburgovci ako Mária Terézia, Sissie, jej nešťastný frustrovaný syn Rudolf, potom nástupca trónu František Ferdinand, ktorému pre blbý zákon vyradili manželku a deti z línie. Potom kladne sa zapísal aj už teraz bl. Karol Habsburský. A čo sa týka jeho potomkov, tak to nie je isté akí by [...]

EÚ by mala vydať Smernicu, ktorá. . . . .

02.03.2022

Teraz všetko dychá Ukrajinou, Putinom, okay. Celé dva roky to bola korona, Ak nie korona, Putin, tak je to drastické zdražovanie. Zamyslel sa niekto na tým, ako niektoré médiá a politici v NR SR, na tlačovkách zlé vplývajú na ľudí? -Matovič celé dva roky vrieskal po ľuďoch, desil ich, nezmyselné opatrenia na kovid. Neriešenie problémy občanov. Ako zle vplývajú [...]

Pápež František

Za uzdravenie Fica sa modlí aj pápež, poslal list Čaputovej

17.05.2024 21:49

Pápež František zaslal v súvislosti s atentátom na slovenského premiéra Roberta Fica list prezidentke Zuzane Čaputovej.

Robert Kaliňák, odkaz

Kaliňák: Vykreslili ste Fica ako zlo, takto to dopadlo. Očakávame jedno úprimné prepáčte

17.05.2024 19:11

Spoločenský zmier sa nedá postaviť na falošnej politickej korektnosti, uviedol Robert Kaliňák. Žiada od tých, ktorí vykreslili Fica ako zlo, jedno úprimné prepáčte.

kosovo nato

Baerbocková: Kosovo patrí do Rady Európy. Srbsko v takom prípade hrozí odchodom

17.05.2024 18:25

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v piatok vyzvala lídrov Kosova, aby čo najskoršie splnili podmienky na prijatie do Rady Európy.

Izrael, Haag

Izrael v Haagu: Vojna v Gaze je tragická, nejde však o genocídu

17.05.2024 16:44

Izrael tak reagoval na tvrdenia Juhoafrickej republiky, ktorá ešte v decembri podala MSD sťažnosť voči Izraelu za údajnú genocídu.