Blog Gabriely Závackej

V Kozmovej kronike z 12. Storočia je zaznamenané, že zakladateľom rodu Přemyslovcov bol Přemysel Oráč. Jeho si manžela vybrala kňažná Libuša, ktorej otcom bol Krok. Přemysl a Libuša mali spolu sedem synov, najstarší syn Hostivít mal syna Bořivoja, ktorý bol prvým kresťanským panovníkom Čiech. Bořivoj bol manželom sv. Ludmily a starý otec sv. Václava.

Sv. Ľudmila / 860 – 921 /

Bola dcérou pohanského šľachtica, ktorý ju ako 15 ročnú vydal za Bořivoja I. české knieža. Bořivoj a Ľudmila ako väčšina ich poddaných verila ešte v starých bohov. Čechy neustále ohrozovali susední agresívni Nemci. Tak v roku 974 mladí panovnícky pár išiel  požiadať o pomoc mocné knieža Svätopluka. Bořivoji a Ľudmile začalo imponovať kresťanské učenie. Veľkým príkladom im bol sám sv. Metod. Obaja manželia sa rozhodli prijať kresťanstvo. Sv. Metod  im udelil sviatosť krstu. Krstným otcom im bol sám Svätopluk. Kniežací pár sa vrátil späť do svojej krajiny, aby začali v nej budovať kresťanstvo.

Sv. Ľudmila porodila svojmu milovanému manželovi dvoch synov a štyri dcéry. V roku 894 ju ani nie 29 ročnú ju bolestivo zasiahla smrť jej milovaného manžela Bořivoja. Na kniežací trón po ňom nastúpil syn Spitihnev. Ten zomrel bezdetný v roku 912. Po ňom nastúpil jeho mladší brat Vratislav. Ten sa zrejme pri spravovaní krajiny príliš nevyznal. Pri jeho panovníckych povinnostiach mu pomáhala sv. Ľudmila. Rovnako nešikovný bol Vratislav i pri výbere svojej manželky. Nasledujúce roky ukážu, aké trápenie jeho manželka prinesie jemu, i matke Ľudmile a synovi Václavovi. Jeho manželka Drahomíra pochádzala kdesi od Srbska. Drahomíra síce prijala kresťanstvo, ale iba navonok. Manželovi porodila asi sedem detí. Túžba po moci a chorobná žiarlivosť boli hlavnými znakmi Drahomíry. Svoje vlastnosti naplno prejavila až po manželovej smrti roku 921. Vratislav nechcel, aby ich najstarší syn Václav vyrastal pod vplyvom svojej bezcharakternej matky. Nemohol dovoliť, aby jeho nástupca prebral pohanské maniere Drahomíry. Zveril ho do výchovy svojej matky Ľudmily. Týmto gestom len posilnil nenávisť Drahomíry voči jeho matke. Ľudmile osud udelil tretiu ranu – zomrel jej dobrý syn Vratislav. Českí šľachtici nestrpeli, aby im vládlo deväťročné dieťa. Okrem toho, im zavedenie kresťanstva nebolo po vôli. Dobre vedeli, že Drahomíra je kresťanka iba naoko, že v srdci stále verí v pohanských bohov. To bol dôvod, prečo ju boli navštíviť šľachtici. Ich pomocou sa Drahomíra zmocnila vlády.  Svoju svokru Ľudmilu neustále napádala a ponižovala. Ľudmila nepoužila proti svojej nehodnej neveste mocenské prostriedky, na ktoré mala právo. Miesto toho sa pokorne utiahla na svoj rodný hrad Tetín. Drahomíre sa nepodarilo morálne pokaziť svojho syna Václava, výchova jeho babičky mala pevné základy. Drahomíre za niekoľko týždňov, čo Ľudmila sa utiahla, zrodil sa v jej hlave strašný plán.

Tak sa mi odplácate za moju blahodarnosť? Tieto slova vyriekla 60 ročná kňažná Ľudmila v noci z 15. na 16. septembra  dvom chladnokrvným vojakom, ktorí ju na príkaz jej nevesty Drahomíry prišli zavraždiť. Drahomíru zožierala veľká závisť a nenávisť ku Ľudmile,.

Dvaja vrahovia nemali veľké problémy sa dostať na hrad Tetín, ktorý bol slabo strážený. Zanedlho vyvalili dvere do kňažninej spálne. Ľudmila im čelila pokojne. Vytkla im ich nevďačnosť. Miesto slov, jeden z vrahov chytil kňažnú, aby sa nemohla brániť, a druhý jej navliekol hrubý povraz okolo krku. Ľudmila povedala, že chce zomrieť ako kresťanskí mučeníci – mečom. Obaja mali dosť rozumu, aby vedeli, že keby preliali jej krv, urobili by z nej mučenicu. Lanom starú kňažnú uškrtili. Drahomíra sa svojej svokre pomstila tak, že ju dala pochovať bez kresťanských obradov.

Sv. Václav /907 – 935/

Po strašnej vražde staručkej kňažnej Ľudmily sa začali diať na jej hrobe zázraky. Drahomíra bola ešte horšia, prenasledovala kresťanských veľmožov, ktorí sa nakoniec proti nej vzbúrili. Drahomíra bola nútená sa utiahnuť. Nastalo nie veľmi šťastlivé obdobie pre Čechy. V krajine bola anarchia. Dokonca ich začali ohrozovať zahraniční panovníci: Veľkomoravské knieža, nemecký cisár. V roku 924 sa Václav ujal vlády. Bol však energickejší ako jeho otec. Miesto vojny začal s nepriateľmi vyjednávať. Dohodol sa na výške platenia nepriateľovi, miesto vojny. Legenda hovorí, že keď Václav tiahol do vojny s nemeckým cisárom, že Nemci videli nad Václavovou hlavou dvoch anjelov. Nemecký cisár si to vysvetlil, že sa má so svojím vojskom stiahnuť.

Nastáva šťastlivé obdobie pre Čechy

Václav telo svojej babičky Ľudmily nechal previesť a slávnostne pochovať v kostole sv. Juraja blízko Prahy.

Václav chcel svoj kniežací dvor očistiť od nemravnosti a bezbožnosti. Zo svojho dvora nechal vykázať nemravníkov, skorumpovaných mužov, nespravodlivých sudcov. Svoju matku tiež vykázal z dvora a nariadil jej domáce väzenie za vraždu jeho milovanej babičky Ľudmily. Vo svojom vnútri Václav cítil, že porušuje štvrté božie prikázanie – cti otca svojho a matku svoju. Matku povolal znova na svoj dvor. Sám chodil po krajine, aby zistil, či jeho poddaní netrpia núdzu. Bol nadmieru citlivý, keď sa niekomu diala krivda.

Sám Václav sa veľa modlil, žil skromne a mravne. Sám sa neštítil fyzických prác, ktoré vykonávali jeho poddaní. Pestoval obilie, z ktorého  vyrábal hostie na sv. prijímanie. Staral sa aj o vinicu, z ktorej vyrábal omšové víno. Nechal postaviť chrám sv. Víta.

Vražda pred kostolom

Nikto netušil, že Václavov život sa skončí tak násilne. Nevďačná Drahomíra huckala milovaného syna Boleslava proti Václavovi. Želala si, aby bol na tróne Boleslav, do ktorého vkladala svoje nádeje. Václav si bol toho vedomí, ale dobre poznal slabošský charakter svojho mladšieho brata, preto mu neodstúpil kniežací trón.

Drahomíra nepoznala vďačnosť. Sama nabádala Boleslava, aby intrigoval proti bratovi. K ním sa pridávali veľmoži, ktorých Václav vypovedal pre zlé správanie z kniežacieho dvora. Sprisahanci na čele s Boleslavom sa dohodli, že knieža Václava zavraždia. Museli len vymyslieť spôsob, ako to vykonať. Začiatkom septembra Boleslav pozval svojho brata na svoj hrad do Starej Boleslavy, kde sa mal oslavovať sv. Damiána a Kozmu. Václav na znak dobrej vôle prijal pozvanie, i keď vo svojom srdci tušil, že ho tam nečaká nič dobrého. Oddaný šľachtic varoval české knieža, že ho chcú zavraždiť. Václav však ostal v blízkosti svojho brata. Zrejme si nebol ochotní pripustiť, že by Boleslav bo schopný vraždy. Ráno 28. Septembra Václav išiel na rannú svätú omšu, keď zrazu na neho vrhol Boleslav s mečom v ruke. Václav nebol taký mľandravý ako jeho brat, meč mu šikovne vyrazil z ruky a zvalil ho na zem. Šľachetne svojmu bratovi odpustil a vrátil mu meč. Akoby sa nič nestalo, Václav pokračoval ďalej na rannú omšu, naivne bez stráže. Pred chrámom sa na Václava vrhli vrahovia ak svorka nenažraných vlkov a mečmi dobodali jeho telo. Akoby tej tragédii nebolo ešte koniec, Boleslav nechal povraždiť i Václavovu družinu, zrejme obávajúc sa pomsty.

Boleslavovo pokánie

Na hrobe českého kniežaťa Václava sa začali diať zázraky rovnako ako na hrobe jeho babičky. Drahomíru zdrvila smrť jej staršieho syna. Cítila sa byť zodpovedná, za jeho smrť. Síce sa na sprisahaní nesúčastnila, ale Boleslava neustále huckala proti nemu.

O niekoľko rokov neskôr sa Boleslav verejne vyznal zo zavraždenia svojho brata. Jeho telo dal slávnostne previesť do chrámu sv. Víta, ktorý Václav dal postaviť. Boleslav sa počas tejto procesie obliekol do drsného rúcha a bosý kráčal popri rakve svojho brata.

Smrť Václava nebola zbytočná. Boleslav neľutoval len bratovu vraždu, ale zmenil svoj život k lepšiemu. Svoju krajinu spravoval múdro a spravodlivo.

Drahomíra po smrti svojho syna Václava odišla kdesi do Chorvátska. České dejiny o nej nepíšu príliš lichotivo. V legendách vystupuje ako sa vezie na horiacom voze.

Sv. Anežka Přemyslovná /1211-1282/

Jej otec bol významný český kráľ Přemysl Otakar I. a matkou uhorská princezná Konštancia. Jej život bol už od kolísky určený, aby sa stala manželkou mocného európskeho panovníka. Rodičia ju ako trojročnú zverili do výchovy rehoľným sestrám. Práve roky strávené v kláštore sformovali rozhodnutie Anežky zasvätiť svoj život bohu. Prvé roky ju vychovávala sestra sv. Hedviga. Pragmatický otec plánoval, že sa Anežka vydá za syna nemeckého cisára. Preto ju poslal na výchovu na kráľovský dvor do Viedne. Nikto netušil, že Anežka sa vo svojom srdci rozhodla zasvätiť svoj život bohu. Ako 14 ročná sa odmietla vydať za nemeckého princa a vrátila sa domov. Jej otec ju naďalej nútil sa vydať, keď prišla lukratívna ponuka od anglického kráľa na sobáš. Anežka hľadala ochranu u pápeža, ktorý prinútil českého kráľa, aby prestal naliehať na svoju dcéru.

Anežku priťahoval príklad jej sesternice sv. Alžbety Ďurinskej, ktorá zasvätila svoj život bohu a chudobným. Rozhodla sa, že bude pomáhať sv. Kláre z Assisi, aby bola jej rehoľa schválená.

V roku 1232 Anežka založila nemocnicu sv. Františka, o rok k nemu pribudla rehoľa františkánov a klarisky. Krátko na to, Anežka sa stala rehoľnou sestrou a predstavenou toho kláštora. Celé desaťročia sa modlila za svoju rodnú zem.

Blahorečená bola v roku 1874 pápežom Piom IX, za svätú ju vyhlásil bl. Ján Pavol II. v roku 1989.