Nikto za Vami predsa nestojí, nemáte sponzorov a žiadne média o Vás nepíšu

31. decembra 2019 03:51, Prečítané 5 029x, Gabriela Závacká, Nezaradené

takto sa nám prihovorila poradkyňa našej prezidentky. Máte pravdu, žiadne médiá o nás nepíšu. lebo to majú zakázané. Ved by novinári prišli o prácu, vysvetľujeme pani poradkyni. A nielen oni. A prečo by o Vás nemohli písať?

začudovane sa na nás poradkyňa prezidentky pozerá. Lebo naše aktivity nemožno považovať za banalitu a nezáujem. Každý človek však v tomto humuse, chaose či nazvime to marazme žije. A každému to 30 rokov akoby vyhovuje alebo akoby to nevidí. Aspoň to tak vyzerá.

Páni politici nám po zvolení v parlamente pravidelne na sľuby zabúdajú a zabudli. Ale komu to vadí a komu to vyhovuje?

Vážení, v roku 2015 novinárom o problémoch s politikom Richardom Sulíkom alebo o problémoch Markízy alebo o platení kampane p. Radičovej a pod. hovoril aj Marián Kočner. Ale kto z novinárov sa vedel pýtať, ukazujú to aj videá:

https://www.youtube.com/watch?v=jTzf4opWy4c

https://www.youtube.com/watch?v=yfEJ0KQ7vEs

https://www.youtube.com/watch?v=KevutxBPp1s

https://www.youtube.com/watch?v=flXAtBd-ihU

Politici si z rečí pána Kočnera veľkú hlavu nerobili.

https://www.youtube.com/watch?v=_E96yJL0Llo

A hľa, my pokračujeme v rozhovore s pani poradkyňou. Zistili sme, že každý poradca a je jedno, či je to u pani prezidentky či niektorého ministra či premiéra, všetci sú bariérou na zmenu systému.

Ale kto sa potom nájde a nahlas povie: Toto je PRAVDA?

Vari poslanec Vám povie pravdu a nedajbože pomôže? Pani poradkyňa, to nemyslíte vážne?

Máme poradiť politickým stranám, ktoré chcú ísť zase do parlamentu v roku 2020, o tom ktoré zákony treba zmeniť, či novelizovať ?

Vážená pani poradkyňa, zákony tu nehrajú žiadnu úlohu. Zákony si tu vysvetľuje každý sám a podľa seba. Každý sa tu hrá na svojom piesočeku.

Ukázala nám to aj pani Piussi, ktorá sa s IOÚP stretla v roku 2017. Už vtedy a možno aj skôr sa chystala natočiť Ukradnutý štát. Krátko po začiatku nakrúcania došlo k zavraždeniu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a natáčanie nabralo iný smer. Vo filme vystupujú advokáti, blogeri, novinári a agenti spravodajských služieb. Výsledný tvar reflektuje mechanizmy ovplyvňovania štátu aj verejnej mienky prostredníctvom kompromitujúcich materiálov, utajovania alebo naopak poskytovania určitých informácií v určitý čas tak, aby sa ustálil naratív, ktorý väčšina ľudí akceptuje ako skutočnosť.

Záver: Kto si v tomto filme všimol, že pani Piussi hovorí o našich patologických pracoviskách.

Už dňa 26. februára 2016 som organizovala v parlamente piatu tlačovú konferenciu na tému 17. november ešte neskončil. Téma bola a je stále veľmi aktuálna. Ale ako poslankyni parlamentu moje pozvanie novinári odmietli. Prečo?

Médiá sú veľmi dobrým prostriedkom na udržanie moci v tomto prehnitom systéme. Len nepustiť moc, ktorou vládnu tomuto národu. A práve k tomu prispeli a prispievajú a budú prispievať pri „oslavách 17. novembra“ a to nevynímajúc našich teologických spravodajcov, resp. novinárov ako Michal Havran, Ján Krempaský spolu s Ivanom Miklošom. Aby nám poskytli obraz našej slobody a demokracie až do výšky tajného bankového konta z privatizácie národného majetku. Odkiaľ sa miliardy eur dostali do láskyplných ručičiek našich spasiteľov. Je to všeobecne známe. Sú to peniaze daňových otrokov, ktoré si kriminálnici pomocou tzv. politickej moci rozdelili medzi sebou ako normálni lupiči.

Vieme, že je to tvrdý boj za národ, ktorý je „masírovaný“ médiami. Nastavená cesta je tŕnistá, Je čas, aby sa aj trpiaci a ponižovaní občania dozvedeli, ako sa dá v tejto krajine žiť bez klamstiev, ohovárania, pretvárky. Dnešný postoj je následok márneho boja s nečinnosťou iných politických strán. Dnešní študenti na vysokých školách sa cítia rovnako, ako sa cítili naši mladší kamaráti pred 30 rokmi.

Nespokojnosť s totalitným režimom je jedna stránka mince – ktorá je rovnaká, ako to bolo v rokoch osemdesiatych minulého storočia. Dnešné utrpenie zotročených občanov má však ešte tri, štyri, až päť strán útlaku. Najprv vás zablokuje pôžička, potom tvrdý zamestnávateľ, ďalej štátne inštitúcie, ktoré sú schopné prenasledovať občana za byrokratickú chybu – počnúc sociálnym úradom, úradom práce, neskôr exekútor a nie nakoniec aj súd, ktorý vás s radosťou prenasleduje za vykonštruované priestupky, alebo nedoplatky.

A k tomu všetkému slúžia inštitúty, ktoré skúmajú v úvodzovkách „nevyskúmateľné veci“ – lebo nepredkladajú žiadne výsledky, čo je ich vizitka.

Potrebujeme zákony, ktoré nám umožnia zakročiť ihneď, keď sa koná bezprávie. Rázne, rýchlo a účinne. Naša téma, rieši vývoj ľudstva z kategórie zvierat na človeka s veľkým Č. A tak bojujeme za správnu vec. V spoločnosti, kde vládnu tvrdé lakte, kde zúri boj o zamestnanie a prežitie, kde ľudské hodnoty sa zredukovali na peniaze a ľudský život na výkon. Lebo jedna vec je prinášať nezmyselné zákony, ktoré potom nikto nevie, ako majú fungovať a druhá vec je pracovať zodpovedne a kvalitne v prospech každého občana.

Nie sme prví, kto skonštatoval, že človek ako sociálna entita je stále v hlbšej kríze medziľudských vzťahov. Ale ako prví sa pokúšame pre človeka niečo zmysluplné urobiť – chceme prekročiť konštatovanie že „človek má nádej“, chceme aplikovať všeobecné dobro do medziľudských vzťahov vylúčením zla.

Vážená pani poradkyňa, dovoľte nám oznámiť, všimli si nás naši susedia v Čechách a pozvali nás do Prahy na medzinárodnú konferenciu Dôstojné pracovisko. Budeme Vás informovať. A ďakujeme za porozumenie.

na záver iba editorky Gabiky Závackej: Dovolila som si tu dať čítaný blog na škrtiacom blogu Sme, denníka Sme. Marika Ritomská už z tamať odišla, lebo sa cítila škrtená a ponížovaná klamaním čítanosti. Marika mala lepšiu čítanosť na denniku sme.

Toto som editovala. Clánok napísala Marika Ritomská.