Blog Gabriely Závackej

Počúvala som v skratke na Tv Lux rozhovor s riaditeľom arcidiecéznej charity Spišskej Novej Vsi, že v Nemecku zomierajú starí ľudia opustení, ich majetok prepadáva štátu, nemajú nikoho, rodinu, kto by po nej dedil. Dúfam, že som ho dobre pochopila. Teda ak som dobre pochopila, tak toto môže byť nešťastným dôsledkom príliš vysokej životnej úrovne. 

Príliš vysoká životná úroveň môže spôsobiť okrem nezdravého konzumu aj psychické poruchy vyplývajúce z osamelosti, anonymity, od rozkoše nevedieť čo robiť.

Rovnako aj príliš nízka životná úroveň ako je u nás na Slovensku tiež vedie ku nešťastiu. Dokonca nás predbehli už aj Rumunsko, Bulharsko, ktoré boli predtým na chvoste EÚ. A my sme sa ako z nich posmievali, že Rumuni nemajú diaľnice.

Nebudem tu písať, o žiadnom politikovi, strane. Oni všetci od 89 zodpovedajú za postupné zhoršenie našich životných podmienok. Dokonca to zašlo až tak ďaleko, že už kopa ľudí sa nezmôže ani na vlastnú nehnuteľnosť.

Nízka životná úroveň na Slovensku vedie ku prehlbujúcim sa psychickým poruchám. Dokonca máme už aj západný hálo efekt, že nikto nepozná nikoho. Len tam je to asi v dôsledku, keď nevie človek, čo od rozkoše. Tu je to, že, aby sa človek uživil, musí sa nadrieť v dvoch robotách. A to tie roboty ho vydriu na 500 percent.

A vojna na Ukrajine tiež raz skončí, keby ich prijali do NATO, tak by to bolo asi celosvetové nešťastie. Ale reálnejší scenár je, že ich možno príjmu do EÚ a bude tiež čerešnička na torte, keď nás aj vojnou zničená Ukrajina za dva tri roky predbehne. A keby ju aj neprijali, tak určite má predpoklady na to, aby nás ekonomicky Slovákov predbehla.

Teda príliš nízka životná úroveň a príliš vysoká životná úroveň sú cestou ku nešťastiu.