Blog Gabriely Závackej

Nie je riešením prudko vyrúbať poplatky za pobyt v domovoch sociálnych služieb a za opatrovateľské služby v domácnostiach imobilných dôchodcoch v novelizácii zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Cieľom tohto zákona bolo posilniť opatrovateľskú službu voči umierňovaniu chorých v domovoch dôchodcoch. Praktické účinky tohto zákona skôr posilňujú umiestňovanie ľudí v domovoch dôchodcov, lebo súčasný cenník opatrovateľskej služby je pre nich takmer nedostupný. Novelizáciou zákona stúpli ceny o 50 percent

Novelizácia zákona o soc. službách ukladá povinnosť klientom (dôchodcom) podieľať sa minimálne na polovici reálnych nákladov sociálnych zariadení. Ak dôchodcov príjem nedosahuje sumu 1,3 – násobku životného minima, teraz je to okolo 247 eur, nemusí platiť za opatrovateľskú službu. Toto znenie zákona má chrániť dôchodcov, ktorí majú takýto nízky príjem.

Tento zákon ďalej sprísnil umiestnenie dôchodcov v domove dôchodcov tým, že sa doň dostanú iba tí, ktorí majú stupeň odkázanosti 4, pred novelizáciou stačil stupeň 2. Táto časť znenia zákona, kde sprísňuje podmienky pre príjem nových klientov by bola správna, keby sa neboli tak drasticky zvýšili ceny za opatrovateľskú službu. Skôr by trebalo ešte znížiť ceny za opatrovateľstvo a rozšíriť jeho služby.

V decembri bol tento zákon schválený, s platnosťou od januára, ale účinnosťou až od 1. marca.

Trampoty okolo opatrovateľstva

Nemám na mysli trampoty spojené s opatrovaním starého človeka. Mám na mysli trampoty, ktoré by opatrovatelia nemuseli mať, nebyť ťažkopádnej slovenskej byrokracie.

Podľa zákona o sociálnych službách sa o chorého nemusí starať iba príbuzný. Môže to byť osoba, ktorá má osobný záujem o chorého. Opatrovateľ poberá tzv. opatrovateľský príspevok, pričom nesmie mať vyšší príjem ako je dvojnásobok životného minima (370e). Veľkým nezmyslom je preukazovanie príjmu opatrovateľa každý mesiac úradu práce. V prípade imobilného dôchodcu by opatrovateľ asi ťažko sa o neho staral a súčasne si zarábal na živobytie. V Rakúsku je výška opatrovateľského príspevku okolo 700 e. Pre Slováka by to bol nadštandardný príjem. V Rakúsku človek, ktorý má príjem nižší ako 900 e sa považuje podľa zákona za sociálny prípad. Našinec poberá výšku príspevku od 200 do 350 e. Výška tohto príspevku závisí od majetkových pomerov dôchodcu, od výšky jeho dôchodku a od manžela. V praxi veľa dôchodcov majú dôchodky, z ktorých sotva vyžijú.

Poberanie opatrovateľského príspevku je podmienené trvalým pobytom opatrovaného. Opatrovateľ tak po ukončení nepríjemných behačiek s chorým po lekároch, musí absolvovať ďalší byrokratický úkon – vybavovanie trvalého pobytu pre chorého. Možno to nie je tak náročné, ale po behačkách s chorým po lekároch a úradoch, aj taký úkon môže byť záťažou. Internetové fóra sú plné sťažnosti ľudí, ktorým bol zamietnutý nárok na opatrovateľský príspevok iba preto, lebo chorý nemá trvalý pobyt u opatrovateľa (svojho potomka, prípadne u inej osoby).

Opatrovateľská služba

O opatrovateľské služby sa žiada na miestne príslušnej obci. Aby nedochádzalo ku využívaniu súčasne opatrovateľskej služby a opatrovateľstva, podľa zákona o sociálnych službách ak nevládny človek má osobu, ktorá poberá za neho opatrovateľský príspevok, nemá potom nárok na opatrovateľskú službu. Ak chorý využíva opatrovateľskú službu, nemá nárok na opatrovateľa, ktorý poberá opatrovateľský príspevok.

Podľa štatistík si starí ľudia želajú stráviť jeseň svojho života v domácom prostredí, len menšina z nich si želá byť umiestnená v domovoch dôchodcov.

Mesačne stojí jeden dôchodca domovy dôchodcov od 700 až 800 e mesačne. Podľa poslednej novelizácie musí tak dôchodca prispievať na polovicu, čo ho fakticky stojí celý jeho dôchodok. Ak chce si niečo kúpiť na seba, kultúrne žiť, nemá na to veľký priestor. Aj tak musia VUC vynaložiť ďalšiu polovicu. Nebolo by lepšie, keby opatrovateľský príspevok bol aspoň 400 e mesačne? Tu nejde o peniaze, dvesto eur, keď sa príbuzný vzdá práce v prospech chorého, pripraví sa o príjem. Brať dvesto eur je smiešna suma, vzhľadom na to, koľko sa musí starať o opatrovaného. Mnohí príbuzní si to rozmyslia a chorého dajú do ústavnej starostlivosti.

Podľa zákona nemusí mať chorý za opatrovateľa iba príbuzného. Môže ním byť osoba, s ktorou má dobrý vzťah. Ak by sa opatrovateľský príspevok zvýšil aspoň na 400 e, vyriešilo by to viaceré problémy aj z ekonomického hľadiska. Na Slovensku je okolo 400 000 ľudí bez práce. Tisícom ľuďom, ak nie aj desaťtisícom by to dalo prácu, boli by doma a zároveň by rodičom uľahčili ich posledné roky života. Ak by deti nechceli vzdať zamestnania, tak by chorého opatroval niekto iný. Zamestnávateľom by sa mohol stáť úrad práce, ktorý by vykonával cez svojich zamestnancov kontrolu, ako sa jedna so starým človekom. Peniaze takto určené domovom dôchodcom by sa vyplácali ako opatrovateľský príspevok, a ešte by to ušetrilo, lebo by sa nevyplácalo od 600 e a vyššie, ale iba 400 e mesačne. A dôchodcovia by tak zostali vo svojom prostredí.