Blog Gabriely Závackej

Svoj článok začnem citátom Mauriceho des Ombiaux o syre:

Syr je bratom vína. Rovnako ako víno ani syr nie je rovnaký. Je vrtkavý ako láska a je potrebné nájsť pravú chvíľu, kedy jeho lahodnosť vrcholí.

Syr je pravdepodobne starý ako ľudská civilizácia. Vynájdenie syra súvisí so zušľachtením divokých zvierat na domáce /oviec, kôz/.  Od roku 8000 do 3000 ľudstvo vynašlo syr v jednotlivých častiach sveta. Zásluha sa nedá pripísať  národu, ktorý prvý vynašiel syr, vtedy ľudstvo ešte písmo nepoznalo.

Prvotné syry z doby archaickej nemali podobu ako súčasné syry.  Vonkajšia časť syrov bola vyrobená zo zvieracích koži a vnútro bolo vyplnené zo zvieracích orgánov.

Syr vo forme v akej ho poznáme dnes bol objavený náhodne. V staroveku sa potraviny prevážali na lodi, aby sa mlieko nepokazilo. Nalievali ho do vakov vyrobených zo zvieracieho žalúdka. V týchto vakoch sa mlieko zrazilo, tak sa vytvoril tvaroch a srvátka. Ďalší spôsob vzniku syra mohlo byť lisovanie a solenie zrazeného mlieka, aby malo dlhšiu trvanlivosť.

Tak ako o všetkom v staroveku vznikali legendy, tak aj o vzniku syra vzniklo niekoľko legiend. Legenda zo stredného východu rozpráva o istom obchodníkovi, ktorý vynašiel syr.  Podľa gréckych báji to bol Aristaeus, syn boha Apolóna, ktorý okrem syra vynašiel množstvo veci, dôležitých pre každodenný život človeka.

Prvotné syry boli kyslé a slané. Najstarší archeologický nález o syre pochádza z roku 2000 pred. n.l., kde je o ňom napísané na stene v jednej egyptskej hrobke. Písomne o syre sa zmieňuje aj  grécky básnik Homér /800 st. pred. n.l./ v Iliade a Odyseovi, kde obor Kyklop vyrábal ovčí syr.

Charakteristickému zápachu syrov môžeme poďakovať európskemu miernemu podnebiu, kde nebolo ich nutné toľko soliť ako na strednom východe, kde je horúce a suché podnebie.

Prvé písomné zaznámenie o vyrábaní syra pochádza z obdobia Rímskej ríše. V období rímskej ríše sa syr stál denným pokrmom najmä pre legionárov. Spisovateľ Columellus opísal podrobne spracovanie syra. Plinius Starší vo svojom diele Kapitole o prírode píše, že najlepšie syry pochádzajú z južného Francúzska, majú však krátku trvanlivosť. Syry z Álp sú mimoriadne pre množstvo druhov. Zo zahraničných syrov uprednostňoval pôvodom z Malej Ázie.

Aj syry sú pre nás Európanov pozostatkom z obdobia rímskej ríše. Legionári a ich rodiny si so sebou brávali ovce a kozy, aby v ďalekej cudzine od vlasti mali pri sebe čosi zo svojej domoviny. Syry pomenovali svojimi názvami. Vďaka tomu sa vytvorili rozličné názvy syrov po celej Európe.

V 9. storočí n. l. i to bol mních sv. Notker Koktavý, ktorý vo svojom spise Život cisára poznamenal, že syr vo Franskej ríši bol biely s jedlou kôrou. Lebo v dávnejších dobách kôra bola zo zvieracej kože.

Mnoho prestížnych názvov syra, ktoré sa dnes konzumujú, pochádzajú zo stredoveku. Prvý syr, ktorý bol písomne zaznamenaná cechom mliekarov bol Čedár v roku 1500, Parmezan v 1597, Gouda o sto rokov neskôr v 1697, syr Camembert v 1791 a ďalšie iné. Porekadlá Johna Horwooda tvrdili, že mesiac je vyrobený zo zeleného syra.

Prvý krát sa syr priemyselne začal vyrábať v roku 1815 vo Švajčiarsku. Napriek svojmu prvenstvu táto továreň nezaznamenala s výrobou syra veľký úspech. To sa podarilo až farmárovi Jessemu  Williamsovi, ktorý v roku 1851 začal okrem vlastnej farmy používať aj mlieko zo susedných fariem. USA produkovalo množstvo syra počas druhej svetovej vojny. V posledných rokoch sa výroba syra v USA rapídne znížila. USA v dnešnej dobe syr dováža zo zahraničia.

Istá britská mliekarenská spoločnosť hrdo prehlasuje, že len v Anglicku existuje 700 druhov syra. Francúzsko a Taliansko ich majú 400. Vo Francúzsku existuje príslovie, že má toľko druhov syra, ako je dní v roku.

Francúzsky prezident Charles de Gaul nebol známy len tým, že každý sa niekto na neho pokúsil spáchať atentát. Ale aj so svojím výrokom o vládnutí a syre: „Ako  môžem vládnuť krajine, v ktorej existujú  246 druhov syrov?