Blog Gabriely Závackej

O tejto téme existujú mnohé publikácie, vedú sa i kurzy, internet. Skratka patrí medzi jednu z najľahších dostupných tém. Akoby aj nie? Túto skúsenosť má takmer každý občan v produktívnom veku. Niektorí majú šťastie a uspejú hneď na prvom výberovom konaní, iní sa musia uchádzať o pracovné miesto viac krát, iní nespočetne mnoho krát, doslova sa musia trápiť, ako nejakí veční pútnici, ktorí nevedia dôjsť do cieľa. A aj to, keď dostane prácu, stáva sa dosť často, že čoskoro o ňu príde. Na to existujú  stovky príkladov: Vysokoškolský vzdelaná žena pracujúca v počítačovej oblasti dala vo svojej pôvodnej práci výpoveď. Úspešne urobila pracovný pohovor do inej firmy, ale s takou istou  náplňou práce. Čo sa nestalo. Majiteľ firmy jej povedal, že neotvárajú nové oddelenie na ktoré úspešne urobila prijímací pohovor. Nemôžu s ňou preto uzavrieť pracovnú zmluvu. V starej práci dala výpoveď a na novom mieste sa ani neohriala.  Druhý príklad: Moju známu zobrali do malej predajne, kde mala spracúvať faktúry. Dievča bolo pekné, málo dobre vystupovanie. Robiť faktúry sa naučila. Ako mi povedala, že je taká šťastná, že má prácu. Že je to doslova vymodlená práca. Faktúr bolo veľa, dievča muselo zaskakovať i na predajni. Zamestnancov bolo málo, a roboty neúrekom. Tak ako to býva momentálne na Slovensku. Pracovnú dobu mala od 9 hod do 17 hod podľa zmluvy, v skutočnosti musela  zostať v zamestnaní i takú pol hodinku aj hodinku dlhšie. Samozrejme, že nadčasy nemala  preplácane a ani na náhradné voľno nemala nárok. Prozaicky dôvod, ale na Slovensku veľmi otrepaná fráza, práce je veľa a musí ju niekto spraviť. Dievčaťu sa to nepáčilo, dalo výpoveď. Na jej miesto pravdepodobne nastúpil niekto nový, uchádzačov je mnoho.

Ako je to vlastne? Aký je vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom? Rovnocenný, alebo azda má zamestnávateľ nadriadené postavenie? Zákonník práce postavenie  zamestnávateľa a zamestnanca upravuje rovnocenne. Obaja sú si rovní v právach a povinnostiach. V praxi je to skôr, že zamestnávateľ dáva zamestnancovi pocítiť, že on je pán a majiteľ. Ak sa zamestnancovi nepáči, nech dá výpoveď, uchádzačov je viac než dosť.

Uzavretiu pracovnej zmluvy predchádza výberové konanie, ktoré sa inak vykonáva vo verejnom  sektore, inak v súkromnom  sektore. V súkromnom sektore býva na Slovensku realita, že pre veľký počet uchádzačov na dané pracovné miesto platí príslovie „skapal pes“. Čo znamená, že uchádzač o zamestnanie nedostane žiadnu odpoveď, ani zápornú, že nepochodil. Pre objasnenie situácie uvediem, že na internetovej stránke Profesia alebo na firemných stránkach potencionalný   zamestnávateľ uvedie poznámku, že pre veľký počet uchádzačov, bude kontaktovať len vybraných. To sa dá pochopiť.

A ako prebieha takéto konanie v súkromnom sektore? Všelijak.

Na to ako to na Slovensku momentálne funguje spomeniem jeden príklad z tele novely Milovať Gloriu. Telenovela je síce fikcia, ale ten príklad, ktorý spomeniem, vystihuje skutočnosť ako sa správajú zamestnávatelia pri výberovom konaní na danú pracovnú pozíciu:  Absolventka právnickej fakulty Gloria sa uchádza o prácu vo veľkej telefonickej spoločnosti. Keďže je zo skromných pomerov, nemala si ako zohnať primeranú prácu v odbore. Brala len to čo prišlo – dílerku /obchodnú zástupkyňu/. Prišla na pohovor  pred personalistku, ktorá ju začala doslova urážať, že sa nehodí na prácu, že robila dílerku, že nemá patričný image. Takto ju urážala z dôvodu, lebo na právnické miesto chcela dosadiť svoju priateľku.  Ako to odznelo v publicistickej relácii Paľba, že zamestnanie sa nehľadá, ale vybavuje, najčastejšie po protekcii. Zamestnávatelia len málokedy si dovolia urážať uchádzača o zamestnanie /ako v tejto telenovele/.

Zákonník práce v § 13 upravuje zákaz diskriminácie pri výberovom konaní na pracovnú pozíciu.  Napr. absolventka právnickej fakulty reagovala na ponuku koncipientky u právnika, ktorý nereagoval na jej žiadosť. Potom o niekoľko mesiacov ten právnik znova zopakoval svoju ponuku, táto absolventka reagovala. Mala čosi, čo ho zaujalo, niekoľko mesačnú prax u advokáta počas štúdia. Keď ju pozval na výberové konanie, otvorene jej povedal, že pri prvej ponuke, nechcel sa koncipienta ženu. Ale toto nemohol dať ku svojej žiadosti. Veď by ho za to mohli zažalovať za diskrimináciu.

Druhý prípad nie je príkladom na diskrimináciu. Skôr len poukáže na smutnú skutočnosť nezamestnaných vysokoškolákov. Ten prípad sa stál pred desiatimi rokmi.  Absolventka práva chodila sa pýtať ku advokátom na miesto koncipientky. Mala so sebou vysokoškolský diplom červený. Ale táto skutočnosť nikoho nezaujímala. V jednej kancelárii jej povedali otvorene, že ich to nezaujíma. Už o niekoľko rokov zamestnajú svojho príbuzného, ktorý študuje právo. Jedna moja známa vtipne a ironický poznamenala: Že na pozíciu upratovačky sa bude o niekoľko rokov požadovať vysokoškolský diplom. Teda náplňou práce vysokoškolákov bude držať v ruke mop a handru.

Zamestnávatelia si môžu dovoliť mať i často krát prehnané nároky na uchádzača o zamestnanie. Dopyt po práci vysoko prevažuje nad ponukou. Zamestnávatelia chcú ako sa to ľudovo hovorí, pekného a mladého človeka so skúsenosťami päťdesiatročného. Moja známa pred niekoľkými rokmi bola na výberovom konaní na šičku /táto firma šila poťahy do áut/. Na výberovom konaní táto moja známa musela robiť psychologické testy! Mala dosť rozumu a do tej firmy nenastúpila. Našla si prácu v dámskom krajčírstve, kde má uspokojivé pracovné podmienky.

Internetová stránka Profesia má uvedené Top firmy, ktoré sa najlepšie správajú ku svojím zamestnancom. A sú ich desiatky tých firiem a sú to veľké spoločnosti. Je to potešujúce, že existujú i zamestnávatelia, ktorí sa korektne správajú ku svojím zamestnancom.