Blog Gabriely Závackej

Matka Tereza z Kalkaty

Tieto tri podstatné mená veľa napovedajú veľa o osobnosti a životnom štýle tejto drobnej Albánky.  Civilným menom sa volala Agnesa Boyaxhiu.  Jej rodičia pochádzali z Albánska. Pre chudobu v krajine sa presťahovali do prosperujúcejšieho Macedónska. V Skopii /hlavné mesto Macedonie / si jej otec otvoril obchod. Mala dvoch súrodencov, brata a sestru. Otec im umrel, keď mala Tereza okolo 8 rokov. Keďže bola nadaná, navštevovala katolické gymnáziúm. Po jeho ukončení začala premýšľať, že vstúpi do kláštora.

Nikto sa nedivil, že zbožná Agnesa/Tereza vstúpila do kláštora rádu loretských sestier. Ako rehoľné meno prijala Matka Tereza. Rád loretských sestier sa zameriaval na misie. Svoju základňu mali v Bengálsku. Keďže Tereza mala vzdelanie, poverili ju v Indii učiť na katolickej škole. Matka Tereza sa pre svoje schopnosti neskôr stala riaditeľkou dievčenskej školy.

Dôležitý zlom

Keď mala Matka Tereza 36 rokov bola India posledný rok britskou kolóniou. Krvavé boje medzi moslimami a hinduistami v roku 1947 viedli k tomu, že sa India osamostatnila. Matka Tereza pravdepodobne už dlhší čas uvažovala robiť niečo efektívnejšie.  Jej rozhodnutie tak urobiť bola príhoda, keď išla na vlak. Jeden z bedárov zavolal na ňu, že je smädný. Vtedy si uvedomila, že opustí „pohodlie“ kláštora a bude pomáhať tým najbiednejším. Týždeň strávila v tichu na duchovných cvičeniach. Potom požiadala miestneho biskupa o uvoľnenie z rádu.

Zakladá sa nová Kongregácia

7. októbra roku 1950 bola schválená Kongregácia misionárok lásky. Na čele misií bola Matka Tereza. Ako rúcho pre kongregáciu zvolila bielu farbu, s belasým okrajom a krížom na ramene. Ich poslaním bola služba najchudobnejším, ktorých bolo v preľudnenej Indii neúrekom. Z ulíc zbierali opustené deti a chorých ľudí.

Z kongregácie sa stáva rehoľa

Uplynuli mesiace i roky, a počet dcér misionárok lásky závratne stúpal. Misionárky lásky urobili mnoho dobrého. Budovali sa misijné stanice i v iných mestách Indie, ale Kalkata ostala sídlom tejto kongregácie. Pre svoje zásluhy bola kongregácia v roku 1965 uznaná za rehoľu. K trom rehoľným sľubom čistota, chudoba a poslušnosť mal tento misijný rád štvrtý sľub: poskytovať horlivú a dobrovoľnú službu tým najúbohejším.

Najkrutejšie zvyky Indov

India patrí medzi tie krajiny, u ktorých má ľudský život príliš malú hodnotu. Tak to aspoň platilo za čias, keď Matka Tereza začala svoju misijnú činnosť. Mnoho málomocných ľudí priamo umieralo v uliciach Indie. Ďalší krutý zvyk bolo spolu s mŕtvým manželom spopolniť i jeho živú manželku. Pre nás Európanov je to desivé. Ale oni to brali ako nevyhnutný zvyk. Toto našťastie zákon v Indii zakazuje. Možno že sa to robí ešte načierno. Rovnako zákon v tejto krajine pokročil, čo sa týka usmrtenia narodených dievčat. Narodenie dievčat sa považovalo najmä v chudobnejších rodinách na príťaž. Preto nebolo zriedkavosťou zobrať narodené dievča a zabiť ho. Ľudský život mal malú cenu a narodené dievča malo ešte menšiu cenu. Indovia radšej umrú od hladu, než by mali zabiť kravu. Krava je totiž u Indov pokladaná za posvätnú. Nebolo raritou počas hladomoru, že kravy behali na uliciach a zároveň ľudia zomierali na hlad.  Nanešťastie ešte je dosť rozšírený skorý výdaj mladých dievčat okolo 12 roku života. Potom nastáva rodenie detí, skoré opotrebovanie a smrť.  A ešte čo sa týka najmä po hygienickej a humánnej stránke, je hrozný pohľad na plávajúce obhorené mŕtvoly v riekach. Takto sa tých tiel zbavujú príbuzní, ktorý nemajú peniaze na dokonalé spopolnenie. Drevo na kremáciu nebohého je dráhe. A dovoliť si taký dôstojný pohreb, môže len málokto.

Posledné roky Matky Terezy

Postupne v Indii sa založili 87 staníc. V súčasnosti je vo svete asi 137 tisíc spolupracovníčok Matky Terezy. Vďaka nej sa v Indii začalo na ľudský život pozerať inak. Zmiernili alebo odstránili sa kruté zvyky Indov / vid vyššie /. Za toto svoje životné dielo nemohol ostať svet nevďačný Matke Tereze. V roku 1979 dostala nobelovú cenu mieru. Toto ocenenie prijala s pokorou. Stretla sa s mnohými politikmi a predstaviteľmi štátov. Najviac ju potešilo osobné stretnutie s pápežom Jánom Pavlom II. / o ňom sa súčasnosti tiež vedie proces blahorečenia /. Dokonca našu krajinu navštívila tri krát.

V roku 1997 Matka Tereza z vážnych zdravotných dôvodov  /ťažkosti so srdcom /sa vzdala vedúcej misii. Zomrela 5. Septembra toho roku. India jej vystrojila štátny pohreb rovnako ako Gandhymu.

Pápež Ján Pavol II. vyhlásil Matku Terezu za blahoslavenú 19. októbra 2003 na Svetový deň misií.