Nanešťastie toto „privilégium“ mať pocit viny pociťuje čoraz viac ľudí. Je to síce aj globálne, ale je to aj slovenské. Život prináša problémy, ale tieto sú na to, aby sa riešili. A tu na Slovensku je trendy, že nie riešiť problémy, ale ešte viac priťažiť.
Tento článok sa mi celkom páči, https://fitastyl.sk/clanky/psychologia-a-vztahy/ako-sa-vysporiadat-s-pocitom-viny-a-lutosti. Ono je však to iba jednoduché riešenie. Dnes je situácia, keď sa okrem nepodareného vzťahu, prídenie o prácu, zdravie, proste problémy nakumulujú.
Ak niekomu zomrie milovaná osoba. A má pri sebe ľudí, ktorí ju podržia. Prirodzene to prekoná. Ak osoba ochorie, vážne, stane sa nehoda. Potom nastane rekonvalescencia. Či úplná, alebo s následkami. Ak človek príde o prácu, je to mizerné prechodné obdobie. Ak si nájde novú. Ak sa stane osoba obeťou trestného činu, a páchateľ je potrestaný, je vymožiteľnosť práva. Ide sa ďalej. A podobne ide sa ďalej.
Ale čo vtedy ak je to tzv. kumulácia problémov? Ich neriešenie? Príklad: Ak osoba, ktorá má prácu príde o zdravie, lieči sa. A v dôsledku toho klesnú príjmy. A práca nebude? Potom nasledujú už známe ako finančný nedostatok, zhoršujú sa rodinné vzťahy. Ak sa osoba stane obeťou trestného činu a tu na Slovensku funguje vymožiteľnosť práva iba sporadicky? Ak majú rodičia stresovú prácu? Ako sa to prejaví? Tzv. výchova kľúčom. Ak sa narodí dieťa s poškodeným zdravým? A tu si rodičia ak nemajú financie, musia sa zaevidovať na portály Ľudia ľuďom, dať sa do Reflexu tv. alebo V siedmom nebi, kedysi sa to volalo Modré z neba. Aj aj spomínané Reflex a v Siedmom nebi sa núdzna osoba dostane iba vtedy, ak záujme tv Joj, či Markíza. A čím ťažší príbeh tým lepšie pre televíziu ako šou pre diváka, vyvolať smútok. Takto sa stráca ľudská dôstojnosť. Miesto toho, aby štát vytvoril také podmienky, aby neboli také núdzne tipy. tzv nakumulovanie neriešených problémov.
V dnešnej dobe ľudia majú svoje problémy dosť, a keď vidia príliš ubolenú osobu, ktorá svoje nakumulované problémy nezvláda, tak sa jej vyhýbajú. Lebo raz môžu tak dopadnúť ako tieto ubolené osoby, a to v dnešnej dobe, sa môže ľahko stáť. ľudia by aj radi pomohli, ale nemôžu. Majú zviazané ruky. Ak bol počet chudobných menší, a ľudia sme tak neboli zdieraní politikmi, tak aj dali. Ale teraz už ľudia ani nereagujú, krachli by. Nešťastných ľudí pribúda. A ľuďom sa tak musí zatvrdiť resp. aj srdce musí otupieť, lebo by stále trpel.
Typická veta ktorú dnes počuť: Aká je ťažká doba.
Čo zrobíš?
Ide iba o princíp, riešiť problémy, a nie ich nechať kumulovať. Ak to tak budeme robiť, tak veľmi zle dopadneme. Ešte horšie ako teraz. Aj o tv Markíza, Joj platí, dávajú iba to, aký je dopyt. A ak dávajú to čo teraz, tak máme fakt podivný vkus.
Cítiť sa mizerne, pocit viny, sa týka čoraz viac ľudí, a pritom nemuseli urobiť nič zlé.