Predčasné voľby nie sú u nás riešením. Nebolo ani riešením pokrikovanie Igora Matoviča po ulici na Fica, aby odstúpil. A nie je ani riešením, aby zase Matovič odstúpil. Stačí iba prijať hmotnú a trestnú zodpovednosť, a za zlyhanie v politike aj možnosť občanov odvolať neschopných politikov. Vlády môžu padať ako balvany z útesov, a ku ničomu to viesť nebude.
Za každej vlády sme pociťovali iba toto smieš, toto nesmieš, a sankcie. Keď prišla ekonomická kríza 2008, a teraz korona kríza. Čo sme pociťovali a pociťujeme? Iba zákazy, príkazy, výnimočný stav, a toto a hento. A cítime nejakú ochranu? Okrem kovidu sú tu aj následky: psychické, sociálne, zdravotné. A pociťujeme ochranu? Nie. Firmy zanikajú. Ak ich nezlikvidovala finančná kríza 2008, a buzeračné zákony, tak ich doriadila koronakríza. A ako občania máme menej kvalitný život ako v okolitých krajinách. Lebo štátu nám iba ukladá tresty, sankcie, obmedzenia.
Treba si položiť otázku, a zadefinovať, aký sme vlastne štát? Sociálny, trhový, liberálny, diktatúra, feudalizmus? Alebo miš maš? Definície na liberálny štát štýle USA s divokým kapitalizmom znie, že človek je sám za seba zodpovedný, nemá žiadnu ochranu štátu. Štát, ktorý zasahuje do práv svojich občanov – nie počas výnimočného stavu, ale riadneho fungovania, pýta si veľké dane. Ale na druhej strane sa vie aj o občanov postarať, keď sú v zlej situácii. Slovensko je asi hybrid divokého kapitalizmu, kde človek je odkázaný sám na sebe, ale s buzeračným prístupom štátu. Platiť veľké dane, ktoré nás vysávajú. A úrady miesto toho, aby nám pomáhali riešiť situácie, nám iba ukladajú buzerácie a sankcie. Sme teda taký hybrid amerického divokého kapitalizmu 19. storočia, a totality banánových republík. Pretože právny štát, na jednej strane ak berie veľké dane, občania to cítia, najmä, keď upadnú do ťažkej životnej situácie, a najmä teraz.
Rovnako nemožne by si počínali aj predchádzajúce vlády, nielen táto súčasná supervláda.