Pavol Varga, otec: Matka na teba kašlala, opustila mňa, keď si mal päť rokov. Ja som ťa nosil ku lekárom, dbel som noci pri tebe.
Miško Varga, syn: Oci, ja budem ku tebe chodiť každý víkend aj prázdniny. Ale chcem byť s mamou.
Pavol Varga, otec: Vari prechovávaš ku mne nenávisť?
Miško Varga, syn:Nie oci. Odpustil som ti, dávno. Ale s mamou mi je dobre.
Pavol Varga, otec: Bojíš sa ma? Som už zrelší ako predtým. Oľutoval som svoje správanie ku tebe.
Rozprávač: Miško cítil, že otec začína byť nebezpečný. Tak iba diplomaticky povedal:
Miško Varga, syn: Tri roky sme spolu ani telefonicky nerozprávali. Daj mi trocha čas. Možno časom.
Pavol Varga, otec: „Ako chceš. Idem na pivo s kamošmi.
Miško Varga, syn: Nie je to dobrá spoločnosť pre teba
Pavol Varga, zlostne: Musím tvoju odpoveď stráviť.
Rozprávač: Syn už chcel volať matke, aby po neho prišla, mal akúsi zlú predtuchu. Ale odmietal uveriť, že otec mu znova ublíži.
Kamoš z krčmy č. 1: Tu sme ti doviedli tvojho tatka. V tom kresle mu bude dobre. Tu si opičku vyspí.
Rozprávač: Kamoši z krčmu nechali do nevedomia spitého Pavla a syna samých. Odišli bez pozdravu. Mišo vozíkom podišiel ku posteli, zobral deku a prikryl ńou otca
Pavol Varga, otec: Miško, Miško, vstávaj
Miško Varga, syn: Oci, čo horí? Nie je ani päť hodín!“
Pavol Varga, otec: Všakže, zostaneš navždy pri mne?“
Rozprávač: Otcovi sa oči nebezpečne leskli.
Miško Varga, syn: Prečo sa ma teraz pýtaš, a nespíš?
Rozprávač: Miško bol tak rozospatý, že si neuvedomoval narastajúce nebezpečenstvo, ktoré mu hrozilo zo strany otca.
Pavol Varga, otec: Včera si mi to sľúbil!
Rozprávač: Miško už sa prebral. Na stole hľadal svoj mobil, chcel volať políciu a matku.
Pavol Varga, otec: Hľadáš mobil? Chceš udať svojho obetavého otca?!
Miško Varga, syn /Hlas sa mu lámal, strach narastal/: Iba som chcel sa pozrieť na hodinky.
Pavol Varga, otec: Keď som ti povedal, že vstávaj, tak budeš vstávať.
Rozprávač: Nasilu vytiahol syna z postele, alkohol mu iba dodával na sile. Syna vytiahol z postele a ako handrovú bábiku ho hodil do kresla.
Miško Varga, syn: Otec!
Pavol Varga, syn: Tak znova ťa musím prevychovať.Budeš ešte väčší chlap!
Rozprávač: Syna udrel, čím mu natrhol peru. Začala mu tiecť krv.
„Oci, nie!“Miško sa rozplakal.
Pavol Varga, otec: Prší ako predtým, to poslúži tvojej ďalšej prevýchove.
Miško Varga /kričí, podľa zvukov je jasné, že sa bráni, aby ho otec vytiahol z postele/ Oteccccccccccccc!
Pavol Varga /agresivita stúpa/ Tak znova ťa musím prevychovať!“Zbytky alkoholu v hlave mu znova spôsobili šialenstvo, v kombinácii s psychiatričkami.
Pavol Varga, otec /syna udrie/ Budeš ešte väčší chlap!
Miško, syn sa rozplače: Oci, nie!
Pavol Varga: Prší ako predtým, to poslúži tvojej ďalšej prevýchove./dvere sa otvorili, počuť vozík, synov krik, vzpieranie sa.
Pavol Varga, otec /jeho konanie je čím ďalej nepríčetnejšie/: Budeš už konečne chlap?!
Miško Varga, syn /jeho hlas znie vylákané/: Oci, prosím ťa, už nie!
Pavol Varga, otec /postaví sa pred syna na vozíku, hlas mu znie posmešne a pohŕdavo/: Ty si sa pošíkal
Rozprávač: Boli to posledné slová, ktoré Pavol Varga povedal. Jeho posledný pohľad bol vrah, ktorý do neho sotil. Potom nastala pre neho tma.
Miško Varga, syn /zvolá prekvapene/: Ty?!
Vrah: Nemohol som sa pozerať na to, ako ťa otec týra. Musím utiecť. Teba podozrievať nebudú.
Rozrpávač: Po týchto slovách vrah utiekol cez garsónku Pavla Varga balkónom von. Na poschodí bolo desať garnizóna. Schody bol v osobitnej chodbe a byt Vargu bol hneď prvý. Vrah stihol ešte utiecť, prv než sa nahrnuli obyvatelia azylového domu. Všetci boli zhrození.