Fridrich II. sa narodil 24. januára 1712. Jeho otec bol pruský kráľ Fridrich Wiliam I. z rodu Hohenzollernovcov. Jeho matka bola Sophia Dorothea Hannoverská.
Okrem titulu Fridrich II. Veľký, ho nazývali aj ľudovo Fritz alebo Old Fritz /Starý Fritz/.
Despotický otec
Pruský panovník Fridrich Wiliam svojho syna vychovával pevnou rukou, až to časami hraničilo s tyraniou. Zo svojho syna chcel mať dokonalého vojaka. Fridrich sa naučil čítať a písať, ale mal prísny zákaz naučiť sa latinský jazyk. Okrem prísnej militantnej výchovy sa mu dostalo aj prísnej náboženskej. Fridrichova matka však synovi dodávala odvahu, aby sa naučil latinský, samozrejme tajne. Jeho guvernantka Madame de Roucoulle a učiteľ Duhan dohliadali, aby si osvojil vzdelanie vo francúzskom jazyku, hudbe, filozofii, literatúre. Fridrich mal veľmi dobrý vzťah so svojou sestrou Wilhemínou. Vzťah s otcom mal čím ďalej, tým horší. Ako osemnásť ročný sa rozhodol utiecť na lodi so svojím najlepším priateľom Hans Hermann von Katte do Veľkej Británie ku svojmu strýkovi Georgovi II. Róbert Keith vyzradil úmysly svojho brata a korunného princa Fridricha utiecť do Veľkej Británie pruskému kráľovi. Fridrich Wiliam hneď na to kázal svojho syna aj s priateľom zatknúť. Dokonca zvažoval trest smrti pre svojho syna, korunného princa. Nakoniec sa rozhodol, že syna nechá uväzniť. Na trest smrti odsúdil Hansa Hermanna von Katte. Po niekoľkých mesiacoch princ Fridrich dostal od svojho otca milosť. V meste Küstrin, kde bol donedávna väznený, začal študovať štátnu správu a vojenstvo. Otec mu dovolil sa vrátiť v novembri roku 1731 do Belina, aby sa mohol zúčastniť sobáša jeho obľúbenej sestry Wilhemíny.
V roku 1733 sa Fridrich uchádzal o ruku budúcej rakúsko – uhorskej cisárovnej Márie Terézie. Odpoveď však bola negatívna. Toho istého roku dvanásteho júna sa oženil s princeznou Elisabeth Christine z Brunswick-Bevern.
Fridrichove reformy
Fridrich sa stál kráľom v roku 1740 po smrti svojho otca. Ako panovnícke heslo si zvolil „„Som prvý sluha môjho štátu.“. Skoro vstával a neskoro chodil spať. Svojím 46 ročným panovaním získal titul Fridrich II. Veľký a stál sa prvý osvietenecký a absolutistický vládca v Prusku. Prusko sa za jeho vlády stálo veľmocou, ktorej sa obávali susedné štáty. Urobil významné zmeny v mnohých oblastiach. V právnej oblasti zrušil mučenie a zaviedol „Allgemeines Landrecht“ , ktorý upravoval občianske a obchodné vzťahy. Urobil reformy v poľnohospodárstve napr. nariadil sadenie zemiakov, repy, nechal kopať kanály. Zaviedol povinnú školskú dochádzku, dal postaviť stovky škôl. Zaviedol princíp rovnosti – pred štátnym orgánom bolo s každým zaobchádzané rovnako. Sudcovia v Prusku sa považovali za najčestnejších v Európe. Mal tolerantný prístup k náboženstvám, ale nie ku Židom. Dosť dôležitú reformu sa mu nepodarilo presadiť – zrušenie nevoľníctva. Za jeho vlády dosiahli novinári malý stupeň slobody, čo nebolo v tej dobe zvykom. Zaviedol systém nepriamych daní, čo sa neskôr ukázalo byť výhodnejšie než priame dane. Na podporu zamestnanosti podporoval budovanie manufaktúr.
Vojenské výboje
Jeho prvý vojnový konflikt sa začal v roku 1742, keď odmietol uznať dedičské právo rakúskej panovníčke Márie Terézie na Sliezske zeme. V tom istom roku vtrhol do Sliezska, aby sa ho zmocnil. Mária Terézia bola v tom istom roku pri Chotušiciach porazená, i napriek tomu, že jej pomáhali Francúzi. Mária Terézia mu odstúpila Dolné Sliezsko. Následne zdedil niekoľko ďalších území. Čoskoro na to sa proti Fridrichovi vytvorila koalícia vytvorená štátmi: Rakúsko – Uhorsko, Rusko a Francúzsko. V roku 1756 sa začala tzv. sedemročná vojna, keď Fridrich napadol Sasko. Dobitím Saska sa stál z jedných najmocnejších panovníkov v Európe. Koalícia Rakúska, Ruska a Francúzska utrpela prehry pri Leuthene /dnešné Poľsko/, pri Kunnersdorfte. Mária Terézia bola nakoniec nútená sa vzdať. Sedemročná vojna sa skončila v roku 1763.
Prusko sa stálo ešte väčšou mocnosťou, keď sa Fridrich Veľký v roku 1772 zúčastnil spolu s Rakúskom a Ruskom na delení Poľska. Prusku pripadlo Brandenbursko a Východné Prusko.
Úvahy o jeho sexuálnej orientácii
Veľa historikov si myslí, že Fridrich Veľký bol homosexuál, prinajmenšom bisexuál. Túto teóriu potvrdzujú niekoľko faktov. Jeho manželstvo s Elisabeth Christine ostalo bezdetné. Po smrti svojho otca v roku 1740 ju náhle opustil. Po celý život mal srdečný vzťah s francúzskym filozofom Voltairom, ktorý bol častým hosťom v jeho obľúbenej rezidencii Sanssouci, blízko Postdamu. Jeho vzťah ku manželke však nie je spoľahlivým dôkazom jeho homosexuality, resp. bisexuality. Do sobáša s Elisabeth Christine ho nútil jeho otec. Ako sa v liste svojej sestre Wilhemíne napísal, že nie je lásky a priateľstva medzi kráľmi. Z nastavajúceho manželstva bol tak nešťastný, že uvažoval o samovražde. A práve otcova smrť mu umožnila odísť od manželky. Dokonca niektorí historici si myslia, že to mohli vymyslieť Fridrichovi neprajníci.
Ďalším, no nie celkom presvedčivým dôkazom bolo, že maľby v jeho sídle v Sanssouci znázorňovali lásku muža k mužovi z obdobia starovekého Grécka.
Na záver
Fridrich Veľký zomrel 17. augusta v kresle vo Sanssouci. Na jeho želania ho pochovali do jednoduchého hrobu blízko vinohradu neďaleko paláca v Sanssouci.. Fridrich Wiliam II. /jeho brat/ nariadil, aby jeho telesné pozostatky boli uložené po boku ich otca v krypte kostola v Postupine.