Piate storočie bolo veľkým medzníkom v dejinách Európy. Rímska ríša sa oficiálne rozpadla v roku 476, keď sa germánsky náčelník Odoakar prehlásil za rímskeho cisára. V celej Európe dochádza k veľkému sťahovaniu národov a ku krutým vojnám. Teda po páde rímskej ríše nastáva doba temná. Na druhej strane však dochádza i k veľkému rozmachu kresťanstva, ktoré sa šíri do všetkých kútov Európy. Vznikajú prvé kostoly, kláštory, dosiaľ pohanskí vládcovia sa v nasledujúcich storočiach nechajú pokrstiť a s nimi následne i ich krajiny. V tomto období už vznikajú počiatky feudalizmu, ktoré vytláčajú pôvodné rodové zriadenia. Je to však obdobie i formovania budúcich základov Európy, ktoré budú stáť na kresťanských základov.
Veľkým širiteľom kresťanstva v Anglosasku, no najmä v Írsku bol sv. Patrick / 5. Storočie /, u Francúzov bol to biskup z Tour sv. Martin /4. Storočie /, sv. Benedikt z Nursie / 6 storočie / vo Francúzsku, sv. Cyril a Medod / na území Slovanov 9. Storočie,/ Sv. Brigita Švédska a ďalší iní.
Svätý otec Ján Pavol II. v roku 1980 vyhlásil sv. Cyrila a Metoda, sv. Benedikta z Nursie za patrónov Európy. Ako príklad uvádzam stručné životopisy niektorých z týchto svätých:
Sv. Patrick
Narodil sa okolo roku 395 vo Veľkej Británii. Keď bol väčší, počas plavby loďou ho uniesli piráti do Írska, kde šesť rokov žil v otroctve. Podarilo sa mu ujsť. Nakoniec sa vracia do Írska po rokoch už ako vysvätený kňaz. Zomiera okolo roku 460.
Jeho veľkým úspechom bolo pokresťančenie dovtedy pohanského Írska, vďaka čomu je v tejto krajine dnes drvivá väčšina katolíkov, ktorých sa veľmi nedotklo šírenie protestantizmu v ostatnej Európe, najmä zo susedného Anglicka v 16. storočí.
Sv. Benedikt z Nursie
V roku 529 založil prvý kláštor na vrchu Monte Cassino. Po jeho smrti sa začali títo rehoľníci nazývať Benediktíni. Tento štýl života sa rozšíril do všetkých kútov Európy. V nasledujúcich storočiach to boli ďalší svätci, ktorí založili ďalšie rehole podľa vzoru benediktínov. Sv. Benedikt sa stál zakladateľom európskeho rehoľníctva. Okrem toho bol veľkým prínosom pre Európu aj v kultúrnej oblasti.
Sv. Cyril a Medod
Títo obaja svätci pochádzali z gréckeho mesta Solún z váženej byzantskej rodiny. Brat Metod od svojej mladosti prejavil túžbu stáť sa rehoľníkom. Vzdal sa výhodného úradu, aby mohol vstúpiť do kláštora na hore Olymp v Grécku.
Veľkomoravské knieža Rastislav sa obrátil na byzantského cisára Michala III. s prosbou, o zaslanie vzdelaných mníchov, ktorí by priniesli vhodný typ písma pre Slovanov. Bolo to vhodné, aby sa kresťanská viera mohla šíriť v slovanskom jazyku i písomne. 5. Augusta 863 prichádzajú obaja solúnski bratia na Veľkú Moravu. Obaja bratia zostavili vhodné písmo, aby jeho pomocou mohli úspešne vysvetľovať bibliu. Písmená boli gréckeho, ale aj hebrejského pôvodu. Cyril a Metod takto aspoň vytvorili vhodný typ písma pre Slovanov, ktorých počet v Európe nie je malý. Pomocou tohto písma sa mohlo aj kresťanstvo viac šíriť. V roku 867 Solúnčania cestovali do Ríma za pápežom Hadriánom II. žiadať o povolenie pre vysviacku nových kňazov, keďže Cyril bol svetská osoba a Metod nebol biskup. Pápež Hadrián II. poctil Slovanom tým, že dovolil, aby slovanský jazyk bol ďalší z liturgických jazykov. Nanešťastie sv. Cyril v roku 869 v Ríme umiera, no pred svojou smrťou vstúpil do kláštora a prijal rehoľné meno Konštantín. Pápež Metoda pred jeho odchodom na Veľkú Moravu vysvätil za biskupa. To sa však nepáčilo nemeckým kňazom, ktorí tak prišli o veľký vplyv na Veľkej Morave. Nemeckí kňazi začali Metodovi riadne strpčovať život. Metod zomrel v roku 885.
Význam oboch bratov spočíval v tom, že rozšírili kultúru a kresťanstvo na Čechy, Poľsko, časť Maďarska a susedné územia.
Okrem týchto svätcov existujú i ďalší, ktorí sa zapríčinili o to, že Európa je už dobre tisícročie kresťanská. Vďaka týmto tuhým koreňom Európa sa dá nazývať ešte kresťanskou.
Bolo to i spoločenstvo štátov, ktoré spájali Európu na kresťanských základov. O štyri štyri storočia neskôr to bol Karol Veľký, ktorý v roku 800 v Ríme korunovaný za cisára ríše, ktorá vznikla na základoch zaniknutej starovekej ríše. Ďalšie storočia to bolo súštatie na čele s Nemeckom, ktoré sa volalo Svätá ríša rímska národa nemeckého / od 10 st. až do roku 1804/. Tieto štátne zoskupenia vydržali až do roku 1918, napriek tomu, že boli často krát porušované ľudské práva najmä národnostné práva.
Počas stredoveku bolo bádať i prvé pokusy o vytvorenie spojenia Európskych štátov, kde mali mať národy spravodlivé postavenie. V 15. Storočí bol to práve český kráľ Jiři z Podebrad, ktorý chcel v Európe založiť spoločenstvo európskych krajín, vybudované na základoch mieru, ale nestretol s pochopením u iných panovníkov.
V 19. Storočí bol to korunný princ Štefan / syn cisára Františka Jozefa I. /, ktorý navrhoval premeniť štáty v habsburskej monarchii na federáciu štátov. Lebo mnoho krajín pod Habsburgovcami boli utláčaní národnostne. Nanešťastie princ Štefan zomrel za mysterióznych okolnosti v roku 1898. Samozrejme, že táto monarchia, na čele s Rakúskom sa rozpadla 20 rokov po jeho smrti /1918 /.
Buduje sa Európska únia!
Nemecko to po druhej svetovej vojne ľahké nemalo, bolo rozdelené medzi víťazné mocnosti. ZSSR si žiadalo Východné Nemecko a USA zbytok. Aj sám Konárd Adenauer / nemecký spolkový kancelár / bol proti znovuzjednoteniu Nemecka. Adenauer totiž neveril zjednotenému Nemecku.
Práve vďaka francúzskemu ministerskému predsedovi vlády Róbertovi Schumanovi, Nemecko začali v Európe vnímať v lepšom svetle. Róbert Schuman a Konrád Adenauer začali priateľské rokovania medzi tymýto dvoma veľkými štátmi.
Róbert Schuman zdôrozňoval: Nutnosť vytvorenia európskych inštitúcií, v ktorých by mal byť európsky duch vyvíjajúci sa z tradícií a európskej identity, zproeurópskych názorov a postojov. Schuman ďalej zdôrazňoval: „Ak zvíťazí myšlienka európskej integrácie, veľmi rýchlo stratí svoj politický vplyv nacionalizmus a kultúrna izolovanosť.
9. mája roku 1950 bola vyhlásená Dekláracia / neskôr nazývaná aj Schumanova deklarácia /, ktorá riešila francúzsko – nemecké vzťahy. Založilo sa tu spoločenstvo uhlia a ocele, ktoré položilo základy európskeho usporiadania. Vznikla tu Montánna únia, ktorá vyústila do vzniku Európskej federácie. Všade v Európe bol Schuman uznávaný, ale doma ho vysmiali. Preto sa v roku 1952 vzdal i postu ministra zahraničných vecí.
V polovici 50 rokov bola zvolená vo Francúzsku nová vláda, ktorá si Schumana vážila. Tá podporovala jeho integračné snahy o zjednotení Európy. V roku 1957 boli podpísané tzv. Rímske zmluvy, ktoré založili Európske hospodárske spoločenstvo a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu. Za predsedu tohto spoločenstva bol jednomyseľne zvolený Róbert Schuman v rokoch 1958 – 1960. Schumana začali nazývať Otec Európy.
Róbert Schuman zdôrazňoval i pred sv. Otcom Jánom XXIII, že jednotná Európa musí byť budovaná na kresťanských základoch.
Róbert Schuman„ Otec Európy“ zomrel 4.septembra v roku 1963. Získal rešpekt v celej Európe i na svete svojím bezúhonným kresťanským životom, podobne ako jeho politický predchodca sv. Ľudovít IX – francúzsky kráľ.
Okrem Róberta Schumana majú zásluhu na položení kresťanských základov EU aj Jean Monet – predseda OSN, Konrád Adenauer – nemecký spolkový kancelár, Alcide de Gaspery – taliansky predseda vlády a ďalší.
Ktorým smerom sa bude dnešná EU uberať?
Dnešné usporiadanie EÚ nie je pre kresťanstvo práve najpriaznivejšie. Vo veľa krajín EÚ sú snahy o oddelenie cirkvi od štátu. Napríklad v takom Francúzsku sú zakázané nosiť krížiky na zlatých retiazkach. V Španielsku / dosiaľ katolickom / prešiel zákon o uzatváraní manželstiev homoseuálov. Napriek mnohým protikresťansky orientovaným javom nie je možné kresťanstvo odstaviť na vedľajšiu koľaj, má predsa vyše tisícročné korenie, je ako veľký košatý strom s hlbokými koreňmi, ktorého základy nie je tak ľahko zničiť.
Oto Habsburgský narodený v roku 1912 v rozhovore s Michaelom Raggom z Kirche in Not v roku 2007 sa vyjadril o postavení kresťanstva v Európe. Otec Ota bol blahoslavený Karol I., posledný rakúsky cisár. V rokoch 1979 – 1999 bol členom Európskeho parlamentu a má čestný titul Prezident Paneurópskej únie.
Pri rozhovore s novinárom z Kirche in Not Oto uviedol základnú myšlienku: „Mnohé hovorí za nové pokresťančovanie Európy.“
Oto ďalej uviedol, že Francúzsko je akousi „rosničkou“ v politických udalostiach, podľa ktorého môžeme predpokladať včas blízky vývoj politických smerov. Podľa neho tu bádať náznaky návratu ku kresťanstvu.