Založ si blog

Zvyky našich babičiek a dedkov


Netreba sa nám vracať ani do dôb minulých, aby sme spoznali dávne zvyky našich predkov. Stačí sa vrátiť do čias mladosti našich báb a dedov. Vďaka ním vieme, aké zvyky pochádzajú z dávnejších dôb, ktoré pre nás uchovali. Sú to rôzne zvyky, ktoré sa dodržiavali v každodennom živote, vo sviatkoch, v oblečení. Práve oblečenie / ľudová móda / zachovávajú ešte staršie tety najmä na vidieku Východného a Severného Slovenska. Aj táto móda / sukne, u nás na Východe kudle /, sú už „popanštené“. Lebo ku kúdľam nosia ženy pulóvre, svetre. No nanešťastie sa počet týchto tiež, čo nosia valalské sukne znižuje: buď sa už prevliekli do panských šiat – takto sa nazývalo oblečenie keď ešte väčšina obyvateľov na dedinách chodilo tak oblečených, čo bolo asi pred 60 rokmi. Alebo tieto tety zomierajú a táto ľudová móda spolu  s nimi. V mojej obci sú ich asi 25, najmladšia z nich má 65 rokov. Vždy keď vidím oblečenú ženu v kúdľoch, tak mám taký teplý pocit vo svojom srdci, pripomína mi to vidiecku idilku.

Na malom Slovensku existujú okolo tritsíc druhov ľudových krojov. Pomaly v každej dedine sa tieto kroje líšia.  Ešte na odľahlejších dedinách alebo kde majú nejaký ľudový súbor sa na sviatky aj najmenší obyvatelia oblečú do krojov.  Napr. ako je to v Lendaku na Vianoce

Každodenný život: Netreba ani opisovať ako ľudia žili, keď nebolo bielej elektroniky, toľko áut.  Naši starí rodičia by nám mladším vedeli rozprávať koľko mali práce okolo hospodárstva.  Pracovný deň našich babičiek začal zavčas ráno a končil niekedy až večer. Cez zimné mesiace „oddych“ využili na tkanie, vyšívanie. Počas týchto prác sa takto ženy navštevovali. Veď ako nakoniec mali tráviť dlhé zimné večery? Mám vedomosť, že v mojej obci v tridsiatich rokoch bohatý gazda otvoril prvé kino, kde premietali filmy, pokiaľ mu ho nezhabali v roku 1948.  Prvý kto mal čierno bielu televíziu v našej obci, to bolo niekedy v 50 rokoch. Vtedy sa všetky deti nahrnuli do tohto domu, aby si vychutnali nový „zázrak“. A v 60. Rokoch, keď v kinách / v Košiciach Amfiteater / stáli veľké zástupy ľudí, keď mali premietať americký film! Najmä vesterny.

Aj vyučovanie v škole bolo iné ako dnes. Bola len jedna veľká miestnosť, kde boli všetky deti od 6 roku života až do 12 – 13.  Mali len jednu učiteľku. Vtedy školy mali len jednu úlohu – naučiť deti čítať a písať, trocha i rátať. Aj to nebolo zaručené, že deti chodili do školy pravidelne, lebo museli pomáhať doma, práce bolo veľa.  Pred 70 rokmi sa spravidla mladé dievčatá vydávali okolo 16 – 18 rokov. Len málo kto z deti pokračoval vo vzdelávaní ďalej. Trebalo ich doma na prácu a aj vzdelanie bolo nákladné.

Lekárska starostlivosť bola vtedy spopľatňovaná. Staršia teta, ktorá už zomrela mi rozprávala, že keď jej starú matku trebalo operovať – predali kravu, aby mali peniaze na operáciu. Aj vtedy sa väčšinou ľudia liečili samy. Pri pôrodoch pomáhala pôrodná babica, bola to len nevzdelaná jednoduchá žena, a predsa sa len málokedy stalo, že rodička zomrela.  Na dedine žili aj tzv. felčiari, liečitelia, ktorí naprávali zlomeniny, a tí boli lacnejší než školení lekári.

Svadba: V košickom kraji sú to známe odpytávačky pred svadbou, keď príde rodina ženícha požiadať do domu nevesty o jej ruku. V dnešnej dobe však nevesty majú požičané svadobné šaty zo salónov.  Krstná matka v mene nevesty odprosuje rodičov a ostatných príbuzných, ďakuje rodičom sa obetavú výchovu, nevesta pritom kľačí. Potom príde ženích so svojou rodinou a autom sa potom odvezú do kostola. Ešte súčasť zvykov je tzv. rozmarínový lístok, ktorý sa pripína na šaty svadobčanov. Po obrade kostole idú  mladomanželia so svadobčanmi najčastejšie do reštaurácie. Zvyky sú, že ženích musí pozametať rozbitý tanier a nevesta pridržiava smetiak. Potom ženích prenesie nevestu cez dvere. Prvým chodom je slepačia polievka, ktorú jedia manželia z jedného taniera. Časami sa hrá aj ľudová hudba, aby sa vyhovelo najmä staršej generácií.  Okolo polnoci nasleduje čepenie nevesty a potom redová. No dnes sa až tak stritkne nedodržuje.

Pred stoma rokmi a neskôr sa hostina konala v rodinnom dome a volala sa celá dedina. V dnešnej dobe sa zväčšia volajú už len najbližší.

Pohreb: V čase, keď ešte neboli domy smútku, telo nebohého člena rodiny sa až do pohrebu nachádzalo v dome. A po večeroch sa príbuzní a priatelia modlili pri ňom. Keď bol pohreb, zobrala sa rakva s nebohým, niesla sa do kostola a odtiaľ na cintorín. A pohrebu sa opäť súčastnila celá dedina

Veľkonoce: Okrem návštevy sv. omší boli takéto zvyky: V piatok ľudia na znak smútku nad ukrižovaným Kristom išli do kostola oblečený celý v čiernom. Dnes sa ujal v Košiciach vďačný zvyk, že sa koná tzv. ekunemická procesia, ktorej sa súčastňujú luteráni, kalvíni a katolíci spolu. To v minulosti možné nebolo. V sobotu prebiehala aj prebieha posviacka veľkonočných jedál. Nechýba tu saláma, klobáska, plnka…., ktoré sa nesú v košíku. A košík musí byť prikrytý pekným obrúzom. A podľa tradície nesmie ani smäťko jedla vyjsť nazmar. Vo Veľkonočný pondelok prebieha oblievačka. Tá práva ľudová, je že muži zoberú obeť, držia ju a iní ju oblejú riadnou dávkou studenej vody. Potom akoby to nestačilo, zoberú bič a symbolický ženu vybijú, aby vraj bola celý rok pekná. Odmenou pre mužov sú maľované vajíčka. Dnes na polievačky chodia prevažne malí chlapci. A najčastejšou odmenou sú im eurá.

Vianoce: Štyri  týždne pred Vianocami sa uvil adventný veniec, a po každom týždni sa zapálila sviečka, pokiaľ ich nebolo štyri. Vianočné stromčeky boli pred desiatkami rokmi zdobené medovníkmi, vyrezavanými drevenými anjelikmi.  Naši starí otcovia vedeli vyrezávať i drevený Betlehém, ktorý sa nachádzal pod stromčekmi.  Darčeky boli len jednoduché.  Večer o šiestej sa na Vianočnú večeru podávala kapustníca s klobásov, knedle. A o polnoci nasledovala tradičná polnočná omša.  A podľa mňa to muselo byť snáď najkrajšie, keď chodili koledníci na večer trojkráľovi posväcovať domy. Videla som v televízií takéto vynšovačky z viacerých krajov. V jednej dedine dokonca boli koledovníci pastieri, ktorí inak počas roka veľmi nezhádzali do dediny z hôr. Odmenou im boli od dedinčanov klobásy, slanina…

O ľudových zvykoch by sa dalo i popísať omnoho viacej, ja som len chcela urobiť akýsi stručný prehľad o živote našich predkov z nedávnej doby.

Paradoxy na Slovensku

04.09.2013

1. Na obrázku hore je fotka 5 hviezdičkového hotela v mestskej časti Košice - Barca ako bude v blízkej budúcnosti vyzerať. Pre účely parkovania luxusných autíčok padnú za obeť asi 50 gaštanov. viac »

Môj výlet na Štrbské Pleso

11.08.2013

Svoj článok začnem oznámením, že som zmazala predošlý článok omylom. Z Košíc každú hodinu a štvrť chodí pravidelne rýchlik až do Štrby. Odtiaľ ide zubačka priamo na Štrbské Pleso. viac »

Sultán Sulejman alebo smrtiaca romantika

27.04.2013

Všetky ženy zbožňujú Sulejmana v historickom seriály Veľkolepé storočie (na Slovensku ako Sultán Sulejman). Právom. Okrem toho, že bol z jedným z najmocnejších vládcov vtedajšieho sveta, viac »

KĽDR dezercia vojak Južná Kórea

Američania vyšetrujú záhadnú smrť muža oslobodeného z KĽDR

23.11.2017 07:28

V auguste 2010 priletel do Pchjongjangu exprezident Jimmy Carter, aby vyrokoval prepustenie uväzneného amerického učiteľa Aijalona Mahliho Gomesa.

Dôchodkyňa

Vyššie penzie, neskorší odchod do dôchodku

23.11.2017 07:00

Zachováva sa princíp, že štát dôchodcom s najnižšími príjmami pridá viac, a, naopak, tí s vyššími penziami dostanú nižšie vianočné.

Čína, juan, mena, peniaze

Čína vyvíja vlastnú digitálnu menu

23.11.2017 06:00

Čínske vedenie vyvíja vlastnú kryptomenu. Chce tak oslabiť vplyv bitcoinu a ďalších virtuálnych mien, nad ktorými nemá kontrolu.

Nemecko, vlajka, Berlín, zástava, Bundestag, nemecký parlament, Merkelová

Polícia prehľadala kancelárie Kresťanskodemokratickej únie Nemecka

22.11.2017 20:04

Muži zákona tak konali v súvislosti s vyšetrovaním politika Petra Blesera, ktorý je podozrivý z nelegálneho financovania strany.

Gabriela Závacká

Štatistiky blogu

Počet článkov: 60
Celková čítanosť: 402558x
Priemerná čítanosť článkov: 6709x

Autor blogu

Odkazy