Blog Gabriely Závackej

Začiatok 3. Križiackej výpravy

Kresťania boli v roku 1187 porazení slávnym sultánom Saladínom pri Hattíne. Sultán následne si podrobil aj sväté mesto Jeruzalem., ktoré rovnako považovali za Sväté ako Kresťania.  Saladín vošiel do dejín ako šľachetný sultán, keď dovolil kresťanom, aby pokojne odišli z Jeruzalema. Každý očakával, že ich nechá pobiť. Správa o podrobení Jeruzalema vyvolala v kresťanskej Európe zdesenie.

Dokonca pápež Klement III. zo šoku nad stratou Jeruzalema umrel na infarkt. Medzi prvými, ktorý prijali kríž boli anglický kráľ Richard levie srdce, francúzsky kráľ Filip August, nemecký císar Friedriech Barbarossa – Ryšavá brada.

Nemecký císar sa nebezpečne blížil k Sýrii, ale na nešťastie sa utopil v rieke Turecku. Pravdepodobne zomrel na infarkt v roku 1190. Filip August sa objavil vo Sv. Zemi až v apríli 1191, anglický Richard o dva mesiace neskôr.

Križiaci v Acre

Križiaci slávnostne vstúpili do dobitého mesta Acra 12. Júla 1191. Moslimská posádka so svojimi rodinami bola ušetrená.

Okrem francúzskeho kráľa Filipa, anglického Richarda velili vojskám: rakúske knieža Leopold, burgundský vojvoda Hugo, Markíz Konrád z Monteseratu, vojvoda Henry de Champagne, zosadený jeruzalemský kráľ Guy de Lusignan, Robert de Sable veľmajster templarského radu a ďalšie kniežatá.

Po zabratí mesta Kresťania na čele s Richardom levie srdce začali viesť rokovania o výmene zajatcov, ktorých bolo v moslimskom zajatí asi 1500. Križiaci ďalej požadovali vrátenie sv. kríža, na ktorom bol ukrižovaný Ježiš Kristus. Na oplátku Križiaci boli zaviazaní prepustiť zajatcov za 200 000 denárov. Výmena zajatcov mala nastať 1. Augusta 1191, ktorý bol zároveň aj deň odchodu francúzskeho kráľa zo sv. Zeme.

Tento obrázok znázorňuje sultána Saladína

Sultán Saladín svoju časť dohody splnil, nechal prepustiť všetkých kresťanských zajatcov na slobodu. Ďalšiu časť dohody – t.j. 200 000 bezancov to už bolo ťažšie. Zohnať takúto sumu do stanoveného termínu nebol schopný. Križiaci boli čím ďalej tým nervóznejší, chceli ešte do jesene získať  sv. mesto Jeruzalem pre Kresťanstvo späť, a vojnoví zajatci boli veľkou prekážkou. Nechať ich v meste by sa ukázalo byť ako príliš riskantné. Ťahať ich so sebou na juh rovnako, mohli by sa búriť, a okrem toho ich obživa stála veľa. Kráľ Richard poslal sultánovi výstrahu, aby peniaze čím  najskôr vyplatil. Saladín však s taktických dôvodov alebo že nebol schopný zohnať také množstvo peňazí nevyplatil nič.

Filip August pred svojím odchodom zveril zajatcov Hugovi, vojvodovi Burgundskému. Burgundský vojvoda ich nechal z Týru doviesť do Akry, lebo anglický kráľ zvolal koncil Križiakov, aby sa rozhodlo o osude zajatcov. Väčšina vodcov rozhodla o ich poprave.  Moslimský kronikár Bahaldín opisuje:  Ráno na svitaní 15. Augusta 1191 na deň Nanebovstúpenia Panny Márie anglický kráľ na čele Križiakov nechal vyviesť veľký zástup Moslimov spútaných povrazmi pred hradbami mesta smerom na Nazareth.  Križiaci zahnali Moslimov naspäť, ktorí sa snažili zachrániť životy svojich krajanov. Nakoniec celá posádka aj s rodinami v počte tritisíc bola sťatá. Križiaci odišli zanechajúc mŕtve tela, aby si ich zobrali.  Anglický kronikár Roger Howeden uvádza, že križiaci mali v sebe toľko bezohľadnosti, že prehľadali odevy popraveným, či nenájdu v nich niečo cenné.

Počty obetí sa podľa jednotlivých kronikárov rôznia: udávajú ich od 1500 až k 5000.

Príčiny masakru

Ambrois, kronikár anglického kráľa Richarda uvádza, že príčinou toho bola pomsta za rovnaké krvi preliatie, ktoré spôsobil Saladín, keď nechal popraviť taktiež rovnaký počet kresťanských bojovníkov.

Najznámejší historik v súčasnosti Prof. John Gillingham uvádza, že príkaz k takejto poprave bol praktický. Uživiť takýto veľký počet ľudí bolo dosť nákladné, a Križiaci si to nemohli dovoliť. A rovnako nechávať ich v meste bolo dosť riskantné. Najjednoduchšie bolo ich pobiť.

Dokonca niektorí historici obvinili Saladína, že zajatcov nechal náročky ich osudu tým, že za nich nevyplatil stanovené výkupne. Prerátal si, že poprava jeho poddaných ho bude stáť menej, než by za nich zaplatil.

Bol to skutočne Richard levie srdce, ktorý vydal takýto príkaz?

Tak ako vtedy i v súčasnosti si historici myslia, že za tento krvavý kúpeľ v Akre je zodpovedný kráľ Richard. Pri dobíjaní mesta a pri delení koristi mal práve najväčšie slovo anglický kráľ. Dokonca došlo aj k incidentu s rakúskym kniežaťom Leopoldom, keď jeho zástavu sám hodil do krovia.  Obsadenie mesta bolo poznačené boj o slávu, korisť medzi kráľmi Francúzska a Anglicka. Kráľ Richard bol najznámejší a všade sa o ňom hovorilo. Práve Richard začal rokovania o výmene zajatcov so sultánom. A keď peniaze nechodili, odmietol Moslimov prepustiť. Aj to môžu byť dôvody, že sa v listinách uvádza zodpovedný za ten masaker práve on.

Terajší historik Bernard de Tresurier tvrdil, že túto masakru nariadil Filip Augustus. Rovnako aj kronikár Wiliam Bretonský označil za zodpovedného aj Filipa Augusta.  Podľa toho tu dochádza v rozpore dátumov, keď 1. Augusta kráľ Filip opustil Sv. Zem a poprava sa udiala 15. Augusta. Podľa niektorých správ kráľ Filip nechal uviesť ako deň svojho odchodu 1. August, aby na neho nepadla zodpovednosť za popravu Moslimov.  Filip Augustus v roku 1209 začal vojenskú výpravu proti terajším Katarom, ktorí sa objavili na jeho území. Dal súhlas, aby tisícky Katarov bolo úpalených a zabitých, ktorí sa odmietli vzdať / boli medzi nimi ženy, deti, muží/.

Rovnako aj sultán Saladín nechal popraviť asi 1500 zajatých kresťanských bojovníkov pri Ceaarei, len nevieme dobu, kedy takýto príkaz vydal.  Či to bolo pred útokom na mesto Akre, a následne sa len Kresťania pomstili na Moslimov. Alebo či to bolo po masakry Moslimov ako pomsta zo strany Saladína.

Po opustení Acry

Kráľ Richard vytiahol z mesta o niekoľko dní na Jeruzalem. 31. Augusta sa mu podarilo poraziť sultána Saladína pri Arsurfe, čo sa dosiaľ nepodarilo nikomu inému. Sväté mesto Jeruzalém sa mu však nepodarilo dobyť. Tretia križiacka výprava sa ukončila trojročným prímerom. Pobrežné mestá, ktoré Richard dobil, ostali Kresťanom. Boží Hrob a ostatné kresťanské miesta boli otvorené pre pútnikov.

Kráľ Richard a sultán Saladín sa už viacej nestretli. Saladín zomrel na maláriu v Damašku v roku 1193. Richard po návrate domov bol zajatý rakúskym kniežaťom Leopoldom, po prepustení bol zabitý v boji v roku 1199.

Nahrobný kameň zobrazujúci Richarda levie srdce

Na záver

Je logické, že za krvavý kúpeľ nesie zodpovednosť práve Richard levie srdce, aspoň objektívnu. Ako jeden z vodcov križiackej výpravy mohol zabrániť preliatiu, a neurobil to. No nikde nie je napísané, že tak aspoň neprotestoval ústne. Ako križiak zložil prísahu, že nezdvihne zbraň proti svojim druhom. A porušiť prísahu bohu, bolo snáď horšie než zbranou chrániť nepokrstených. Možno i toto, mohla byť jedna z príčin rozpadu križiackej výpravy.